dobré veci

Neviem čo sa to so mnou stalo, ale začala som chodiť do parkov. Nie každý deň, len občas! Dosť rozdiel, keď si uvedomím, že všetkému, čo nevyrobil človek (alebo robot) som sa vášnivo vyhýbala už od svojich pubertálnych pankáčskych čias. (Pomedzi to jeden traumatizujúci pochod slovenskorajskou Suchou Belou, ale o tom inokedy.) Londýnsky Regent’s park je úplne obyčajná, typicky britsky civilizovaná záhrada s fontánkami, zákutiami a kvietkami, žiadny lavičkový houmlesák v dohľade. Sú tam kaviarne, veľké trávniky, vtáci, ježkovia a 400 druhov ruží. Úplne ma však dostali mládežnícke tlupy s piknikovými košmi a fakt, že v 166-hektárovej rozložitosti parku sa lavička ujde každému. Po pár dňoch v meste oceňujem odstrihnutú oázu, kam nedoľahne žiadny hnusný smog či hluk.
Fuj, starnem.

Najsuper: veselá, živá atmosféra! Klobúk dole pred Anglánmi a ich odvahou vyraziť do prírody s prútenými košíkmi a jedlom. S tým ich počasím – čistí hrdinovia.

Regent’s park, Londýn