Rss Feed
  1. Cafe Viva Natural Pizza

    sobota, 16. novembra 2013

    Okej. Pizza je pizza. Má byť z bielej múky, s ťahavým syrom a klobáskou. Ale keď z nejakých (pravdepodobne totálne pritrúblych) dôvodov nechcete tieto pizzové nevyhnutnosti jesť, je tu Cafe Viva Natural Pizza. Robia pizzu, ktorá je chuťovo, na omak i pocitovo asi najbližie tomu, čo dostanete vo vašej obľúbenej lokálnej pizzérke. Lenže tu je z celkom iných materiálov: z pohánkovej múky, celozrnná, bezlepková, so syrom, čo nie je syr, ale jedia ho vegáni, a podobne. Jeden rez za približne päť dolcov. Dobre čítate. Päť! Z takých cien sa smejú aj newyorskí bezdomovci. Cafe Viva Natural Pizza, 179 2nd Avenue (medzi 12th St a 11th St), New York
    | |


  2. Bemba

    štvrtok, 16. februára 2012


    Ľudia si myslia, že vám drbe, už keď nejete napríklad bravčové. Takže čisto surová strava v očiach vašich blížnych pôsobí ako sebetrýzeň najhrubšieho zrna.
    Jo, zrno - toho budete jesť požehnane. Naklíčené semienka, oriešky, bobule a zrniečka. Znie to hrozne, ja viem. Tak sa príďte najesť do Bemby.
    Bemba to nevyhrala ani s lokalitou, ani s interiérom, a ani obsluha tu nie je úplne profesionálna. Ale všetko, čo vychádza z kuchyne, je fantastické a nezabudnuteľné. Špeciálne burger a potom ešte suši rolky. Že tu vysedávam každý deň je snáď jasné.

    Najsuper: jedlo v Bembe je nielen nesmierne chutné, ale celkom postráda typický poobedňajší anestetický efekt, ktorý vám zvyčajne dožičí trebárs bravčové pliecko s oharkami. Je to tu zdravé a dobré!

    Bemba, Obchodný dom Slimák (druhé poschodie), Bratislava

    www.restauraciabemba.sk
    | |


  3. Food for thought

    utorok, 26. apríla 2011

    Môj drahý priateľ S. patrí do starej školy: otvára dvere, obstará komunikáciu s čašníkmi, podrží kabát. A zavedie ma do vegetariánskej krčmy, lebo vie, že som na ne divá.
    Nechápem, ako mohlo kultové Food for Thought doteraz uniknúť môjmu loveckému nasadeniu. Okrem fantastického žrádla (menu sa mení každý deň, všetko sa pripravuje čerstvé), ktoré navyše vôbec nestojí veľa, vyniká centrálnou polohou a neuveriteľne sexy obsluhou. Keď nám svalnatý ebenový feši podáva taniere, je mi jasné, že aj zajtra budem mať chuť na bezmäsité lakocinky.
    Tomu hovorím efektívne PR.

    Food for Thought, 31 Neal Street, Londýn
    | |


  4. Keď som prvýkrát vošla, oči sa mi rozslzili – nie však vôňou čokolády a koláčikov, lež úprimným dojatím a čistou vďakou. Shtoor mi konečne zalepil hubu, ktorou už roky ohováram túto dieru bratislavskú, nemožnú, zabednenú, čo v nej nikdy nič dobrého nevznikne. Shtoor vznikol, a veru dobrý je...
    Okrem vkusného, príjemného zariadenia si potrpí na vychytávky ako premyslená firemná identita, usmievavý staff, wifina, (aj) vegetariánske žrádlo a možnosť pohodlného takeway. Majitelia úspešne vsadili na niečo, čo je mojej generácii tradične vyslovene odporné: rýdzu slovenskosť; čosi, čo nám zhnusili ožratí primátori, náckovia a hejslováci, a pravdupovediac aj „Prvé slovenské puby“, v ktorých čakáte na obschnutú zemiakovú placku päťdesiatpäť minút. Shtoor totálne rulez.

    Najsuper: raňajky. Skvelé raňajky. Bryndzová pomazánka ako od mamičky. A majú tmavé pečivo!!!!!!!

    Shtoor, Štúrova 8, Bratislava



    foto: zo shtoorovskej facebook pejdž
    | |


  5. Type

    pondelok, 25. apríla 2011

    Eklektický dizajn obchodík nedaleko Brick Lane ma očaril nielen tovarom (funky interiérové doplnky, retro písacie stroje, staručké knihy, pár kúskov oblečenia od Eley Kishimoto), ale aj čímsi, čo vnímam a oceňujem ako "extra snahu". Nielen sortiment je pozorne vyberaný, ale aj samotný shop je s citom doladený, od vývesnej tabule až po láskyplne namleté kafe do - ako inak - dizajnového hrnčíčka. Staré a moderné v nedolateľnom mixe a všepresakujúci duch skutočnej vášne k dizajnu. Trojka sympatických majiteľov si evidentne splnila sen. Kiežby im vydržal.

    Type, 138 Bethnal Green Road, Londýn
    | |


  6. Som posadnutá divnými uličkami, ktoré akoby nepatria do celkového vizuálu mesta. Švrte, ktoré sa vymykajú natoľko, že vyzerajú ako vystrihnuté z inej krajiny (alebo planéty). Svojrázny kolorit, iná atmosféra, zaujímavé osadenstvo. Jednou z takýchto ulíc je aj londýnska James Street, kolmo vrážajúca do Oxford street v blízkosti Bond Street station. Zaveďte sem nejakého miestneho alzheimerika a vydesíte ho na smrť.
    Keď teplota vystúpi nad desať stupňov Celzia (v Británii oficiálne leto), ulička v divadelnej štvrti sa premení na prímorskú promenádu v okolí Mediteránu. Húkajúce klaksóny, kockované obrusy na stolíkoch, slečny v sukniach tesne nad kolená a opálení fešáci v kabrioletoch. Poseďte v kaviarni a vychutnajte espresso con panna.

    James Street, Londýn
    | |


  7. Camille Boyer

    sobota, 19. februára 2011

    Drobný, nenápadný obchodík s handrami, ktorých časť vyrábajú vzadu v dielničke dve ledva dospelé, nebezpečne pôvabné kamošky. Čo nespichnú samé, s bravúrou selektujú od iných mladých dizajnérov. Napríklad semišové lodičky, ktoré nesmie zbadať vaša nenásytná frajerka! Rozmarné spodné prádlo a pestré páry tenisiek, nejaké opasky... Nesmierne cool tovar, navyše budete mať dobrý pocit, že podporujete čerstvú (nadanú) krv.
    Keď to vidím, musím myslieť na stav slovenského módneho návrhárstva a možnosti, ktoré majú naši mladí talentovaní. Ach jo.

    Camille Boyer, Lindengasse 25, Viedeň
    | |


  8. Opatrne, návšteva viedenského Emisu zaručene vyvolá luxusu- a čačiek- chtivosť.
    Fajnový obchod ponúka rozľahlú selekciu najnovších modelov od créme de la créme japonských dizajnérov: Yamamota, Miyakeho, Junye Watanabe. Obyčajný turista sem nezablúdi, ale miestni informovaní fashionistas čuchajú čudné parfémy Comme de Garcons a obchytkávajú topánky, ktoré vám za tú cenu musia vydržať až do rakvy. Odtiene čiernej a striebornej zaplavujú obe poschodia, až prechádza zrak. Jednoznačne najlepší butik vo Viedni.

    Najsuper: naposledy to boli cestovné tašky od Yohjiho. Strašné voľačo.

    Emis, Wildpretmarkt 7, Viedeň


    Foto: z webu Emis.at, kolekcia S/S Y3
    | |


  9. Taro

    piatok, 18. februára 2011

    Príbeh v pozadí úspešného biznisu začína pred mnohými rokmi príchodom pána Tara z Japonska do Londýna, kde zistí, že mu nikde nedajú poriadne lososové bento alebo kurací don. Tvrdou prácou si vydrie vlastný podniček, v ktorom budú syrové tváre s hroznými zubami obhrýzať krevetovú tempuru.
    Pán Taro vás bude s pohrebným výrazom obsluhovať vo svojej podzemnej „školskej jedálni“ na Brewer Street. Osobne sa postará, aby ste zjedli svoje jednoduché obedové menu, zaplatili osem libier a vypadli. Kola z postmixu a horúca miso polievka inclusive.

    Najsuper: príjemný, nekomplikovaný a lacný lunch. A vraj famózne kura, jenomže to já nežeru.

    Taro, 61 Brewer Street, Soho, Londýn
    | |


  10. Každá správna fifties hospodyňka musí mať doma károvaný obrus a ružový mlynček na korenie. Butlers zabezpečí! A aj hrnčeky v žiarivých mono-tónoch, porcelánové nádoby na cukor s nápisom „Cukor“, kúpeľňové dekorácie a kuchynské inštrumenty. Butlers si zakladá na dobrých cenách a aj keď nevyhrá žiadnu plaketu za sofistikovaný dizajn, široký sortiment jednoduchých predmetov v dobrej kvalite poctivo konkuruje susednému elegantnejšiemu Interiu. Väčšinu tovaru si môžete pozrieť online.

    Najsuper: plechové vtáčie búdky a už spomínané retro predmety s dizajnom z päťdesiatych rokov.

    Butlers, Mariahilfer Straße 17, Viedeň
    | |


  11. Miyabi

    streda, 16. februára 2011

    Miyabi je jedna z najslávnejších pražských sushi reštaurácií. Škroba ako som ja sem musela pozvať milá sestra s jej (rovnako milým) nabijákom.
    Interiér: vkusný mix ošarpaného japonského luxusu a českého hospodského útulna. Bentá sú super, nedá sa im nič vytknúť. A po prvýkrát skutočne oceňujem fotky v jedálnom lístku. Kto vlastne povedal, že to je sedláctvo? Asi nejaký mudrlant, ktorý vie čo je to omoči.

    Najsuper: bento krabica je super vynález. Pochvaľujeme si globalizáciu, vďaka ktorej môžeme jesť pokrmy zo vzdialených krajín. Mali by sme bento zaviesť aj u nás: kúsok lokše, trochu halušiek, nejaké strapačky, rez bravčového kolena a miniatúrny trdelník. Žinčica z postmixu alebo Pigičaj v cene.

    Miyabi, Navrátilova 664/10, Praha


    Foto by Vader
    | |


  12. Môžete sa tu nekonečne prehŕňať hudobnými nosičmi obskúrnych kapiel a zároveň periférne pozorovať fascinujúcu sebranku, ktorá sa prehŕňa s vami. Sekáčové cédečká sú zasunuté v podomácky vyrobených obaloch, vďaka smiešnym cenám môžete kľudne kúpiť pár kúskov na blind. Zaujímavé filmy a rozsiahla kolekcia platní v podzemí vás vybavia na niekoľko hodín. Fajnšmekri odporúčajú prísť ráno, neskôr sú tie najlepšie veci vybrakované: predbehli vás seriózni zberatelia hudby. Tí sem chodia aj na limitované edície albumov slávnych kapiel, vystavené v sklených vitrínkach.

    Music and Video Exchange, 95 Berwick Street, Londýn, Soho
    | |


  13. Tiny Robot

    pondelok, 14. februára 2011

    Ak ste sa narodili v komunistickom Československu, vyrastali ste v podstate bez krásy. Keď nerátame Tatry a slovanské devy, potrava pre oko bola u nás za komančov vzácna ako šafran. Dizajn a architektúra tých dôb nás dnes priťahuje, ale nenechajte sa mýliť: je to len nostalgia a takzvaný spomienkový optimizmus. Na zažltnutých fotkách a v spomienkach vyzerá všetko o čosi lepšie.
    Potom začnete cestovať a najskôr sa len divíte, potom žasnete, potom hromžíte, a potom stojíte na letisku domov ako naša Zoja v čakárni zverolekára.
    Toto je miesto, v ktorom sa opäť prebudila moja chuť blogovať. Dlho som mala pocit, že už som všetko videla, a ak som to ešte nevidela, videla som niečo veľmi podobné. Maličký Robot je cez deň pôvabné bistro, ktoré sa večer mení na pôsobivý bar, s klasickým taliansko-americkým, nutrične vražedným menu, mäsové gule, stejky, pasta a slané, horúce hranolky s krémovou majonézou. Funky aj sexy. Retro a estetické. Takto nejako by vyzeral môj bar, keby sa predsa len jedného dňa zmaterializoval.

    Tiny Robot, 78 Westbourne Grove, Londýn
    | |


  14. Pred desiatimi rokmi by som v tomto obchode postávala každú sobotu, ryšavý bordel snaživo natupírovaný, bicyklový zámok na krku príslušne idiotský. Dnes mi stačí polhoďka, ale výživná: industriálne priestory skladujú hory alternatívnych hudobných žánrov na čoskoro vymretých nosičoch (CD, LP), stojany s ukážkami celkom nepunkovo fungujú a pomôžu vám zorientovať sa v hudbe, ktorú počúva váš drzý pubertálny potomok. Kedysi najmä americký a jamajský punk (čokoľvek to už je) z tohto legendárneho shopu zásoboval platňami londýnsku undergroundovú scénu. Dnes z reprákov príjemne šumí rokenrol.
    Pri východe pult s kávou a simplexné miesta na sedenie – keby vás z toho pohupovania rozboleli reumatické kolená.

    Najsuper: že ešte takýto obchod s hudbou vôbec existuje. Vnúčatám už o nich budeme iba rozprávať.

    Rough Trade, 'Dray Walk', Old Truman Brewery, 91 Brick Lane, Londýn
    | |


  15. Gräfin von Raimundhof

    utorok, 11. januára 2011

    Shop vyzerá zvonka ako typická turistická pasca, ktoré obchádzam oblúkom – dvere ovešané cingrlátkami a trsmi kabeliek, navyše len pár krokov od komerčáckej Márie. Lenže pozor! V skutočnosti skrýva minipredajňa lomeno pedikérsky salón v excentrickom chaose impozantnú zbierku nekonvenčných šperkov a superhot kožených doplnkov. Exkluzívne modely vyberá pani domu, pán vraj zase poskytuje starostlivosť o znavené chodidlá. Predpokladám, že manžel stojí aj za selekciou pánskych hračiek – napríklad luxusných modelov autíčok.
    Peňaženky, tašky a iné čačky sú síce veľkoryso nacenené, no perfektne spĺňajú potreby tých z nás, čo sú znudení Zarou a Miu Miu si (zatiaľ) nemôžu dovoliť.

    Najsuper: kabelky a bižu.

    Gräfin von Raimundhof, Mariahilferstrasse 45 (v priechode), Viedeň
    | |