Rss Feed
  1. Maitrea

    piatok, 29. mája 2009

    Maitrea je priestrannejšia, elegantnejšia a presvetlenejšia sestra Lehkej Hlavy - vegetariánskej reštaurácie, ktorá patrila medzi moje pražské najobľúbenejšie. Patrí stále, ale teraz je až za Maitreou. Dvojpodlažný podnik pôsobí na prvý pohľad ako luxus vyššej kategórie – pôsobivé lastúrové svietidlá, efektný podzemný oválny bar, evidentne drahé sedenie. Oblé, naleštené lavice dýchajú teplým drevom a na premyslene vydláždených podlahách sa s miskami vody
    pohráva milý gýčik - interiérová fontánka. Zhodli sme sa: toto stálo lóve. Takže keď príde menu, hádame sa, či sú tie ceny uvádzacie, alebo to je nejaký podivný charitatívny skutok v rámci záchrany planéty. Maitrea totiž spadá pod spirituálne krídla Domu osobného rozvoja; spoločnosť organizuje rôzne duchovné semináre a pri vchode sú nástenky plné letáčikov s pozvánkami.
    Pre mňa je Maitrea nebezpečný typ podniku: keď taký objavím, nemám ani v päte hľadať nejaké ďalšie. Jedlo robia totiž nádherné, vznešené porcie striekajú chuťami i vôňami - feniklový šalát s orechmi a jogurtovým dressingom, ľadový s parmezánom, špenátový s údeným tofu; neprekonateľné cibuľové placky, hummus, čipsy zo sladkých zemiakov, všetko sme požrali!

    Najsuper: ceny sú v Maitree fakt absurdné. Všetky jedlá stáli od 40 (predkrmy) do 100 korún (väčšie hlavné jedlá). Pevne dúfam, že také ostanú, ale aj keby nie – oplatí sa tam zájsť.

    Zloba: obsluha je ako v spomalenom filme. Našťastie to vyrovnáva expresná práca v kuchyni.

    Maitrea, Týnská ulička 6, Praha 1
    | |


  2. U Džoudyho

    štvrtok, 28. mája 2009

    Musela som sa smiať, keď som vošla do obchodíku U Džoudyho – vodovkami napatlané dúhové maľovačky a povzbudivé výzvy k vstupu do vlastného vnútra sú presne to, čo drží normálnych ľudí od podobných inštitúcií na sto kilometrov. Lenže keď som vošla do podzemného kníhkupectva, rýchlo som sklapla. Od komerčnej ezoteriky cez serióznu literatúru až po odborné spisy, od tarotu, astrológie a jogy cez holistickú medicínu, psychológiu a psychoterapiu, tantru, zen, reiki, I-ťing, alchýmiu, okultizmus, runy, bojové umenia, masáže, urinoterapiu; všetko čo ma kedy zaujímalo a bude zaujímať, nikdy som nevidela taký extenzívny výber kníh o veciach môjmu srdcu blízkych. Zasekla som sa na ženskom šamanizme a preto neviem, čo je v posledných piatich skriniach. Odpúšťam im ten trafený názov! Ak vás zaujíma to, čo je očiam neviditeľné, U Džoudyho budete mocne valiť buľvy.

    U Džoudyho – místo k zastavení, Jugoslávská 7/670, Praha (metro I.P. Pavlova)
    | |


  3. Jednu vec si musíme vyjasniť: keď sa na Slovensku povie kaviareň, na jedenie tam dostanete: rez citróna, ten návykový hnedý keksík ku káve, MOŽNO Marlenku (ktorá má povesť asi ako Kim Čong-il) a NIEKEDY odporný, zato milosrdne prťavý biely toust s kečupom. V Anglicku keď sa povie kaviareň, dostanete napríklad niekoľko druhov bohovských šalátov, nepreberné množstvo druhov pizze, nádherné full raňajky v niekoľkých variantoch, grécky špenátový koláč, luxusné stredozemné nátierky s olivami a pitou, mäsové gule, lososa na grile a cestoviny s morskými potvorami...
    Kristušátneky! Čo oni nevedia, čo je to kaviareň?!

    Café Coco, 23 Cowley Road, Oxford, Anglicko
    | |


  4. Tapas bary mám rada, lebo môžem z objednaných tanierikov vyjesť best of a zvyšky nechať ostatným. Tiež ma vždy potešia syry – z neznámych príčin všetci vychvaľujú holandské či francúzske, a pritom Španieli vyrábajú syry čarovné, jemné, pikantné a vzrušujúce, skvele kombinovateľné s olivami, medom, pečenou červenou paprikou alebo orechmi. To všetko si môžete dať v oxfordskom pohodlnom podničku La Plaza. Dobrý výber teplých aj studených tapas, skvelé zemiaky, rybky, kuracie pochúťky. Živým, farebným dekórom vytvára La Plaza autentickú žiarivú kulisu k miniatúrnym chodom, ceny sú veľmi ľudské a personál priateľský. Napriek neveľkému priestoru nemáte pocit, že sa musíte uskromňovať a nikto vám pri jedle nepchá lakeť do oka. Sedieť môžete aj vo výklade – s výhľadom von, ale v bezpečí, ukrytí pred ponurosťou hnusného anglického vidieka.
    (Furt, furt prší.)


    La Plaza, 10 Little Clarendon Street, Oxford, Anglicko
    | |


  5. Quartino na Bleecker Street má síce v názve organic, ale nemusíte sa ničoho báť. Narozdiel od bežných organic reštaurácií tu nenájdete: tofu, biokolu, goji bobule, quinoa(u?), hipisákov, zachraňovanie pralesov, lepkavé výzvy k harmonizácii tela i duše. Zato nájdete: dobré talianske jedlo, jednoduché kombinácie superkvalitných surovín, olivový olej, biely namáčací chlieb, parmezán, balsamico, domáce cestoviny, zabijácku kávu.
    Quartino je malilinké, tak pre jednu menšiu svadbu (len z nevestinej strany, prosím). Príjemný kaviarenský interiér je bonus.

    Quartino Bottega Organica, 11 Bleecker Street, New York
    | |


  6. Radost FX

    nedeľa, 24. mája 2009

    Mám rada Radost FX. Gýčové lustre, ošúchaný vzorkový tapacírung, rôznofarební kuchári vysúvajú na pult jemne namiešané suroviny. To sme ešte len v prednom vagóne; vzadu je to o poznanie viac nóbl. Ja som ale plebs a radšej som vo fajčiarovi, s výhľadom do ulice a blízko ku šporákom. Nech mi to rýchlo donesú. Skvelé žrádlo.

    Najsuper: jedálny lístok je čisté porno, extenzívny výber rôznych svetových kuchýň a všetko mňam. Najlepší je kozosyrový šalát a úplne sväté vegetariánske gule z orechov a ešte niečoho, podávané so zemiakovou kašou. Príďte na skorú večeru, ešte nie je narváno a menu je obsažnejšie ako to brunchové. (K brunchu ale zase káva s dvoma doliatiami grátis, vafle a omelety z vajíčok aj tofu). Najete sa do stopade, vrchovato do dvesto.

    Zloba: bagel nie je bagel, ale hanebná biela žemľa s dierou.
    Dajte si gule.

    Radost FX, Bělehradská 120, Praha
    | |


  7. Adrian

    štvrtok, 21. mája 2009

    Tento obchodík ma vždy vsiakne dnu a aj keď nie som práve prototyp zákazníka, personál ma chápavo necháva obzerať všetky tie pekné vecičky. Kvalitné pánske košele šialených farieb a vzoriek, kožené aktovky a topánky, excentrické obleky s pásikmi, ružičkami, psychedelickými vzorkami. V butiku s názvom Adrian ani nemôžete očakávať nič iné. Veď kam máte ísť kupovať garderóbu, ak ste dva metre vysoký baletný choreograf / interiérový dizajnér / dámsky kaderník?
    Viem, som politicky nekorektná. Ale rozumieme si, nie?

    Najsuper: kožené tenisky krížené s formálnymi poltopánkami vo výrazných farbách. Luxus!

    Tip: nemusíte byť práve gay, aby ste ocenili nádherný tovar v Adrianovi. Osobne poznám niekoľko mužov, ktorí majú dosť odvahy nosiť výrazné, sebavedomé košele. (Kus okolo 100 eur.) Ja som mocný obdivovateľ.

    Adrian Menswear, Prinsengracht 130-A
    | |


  8. Knižný trh na Spui

    streda, 20. mája 2009

    Každý piatok sa na amsterdamskom Spui roztiahnu plachty, zmontujú stolíky a rozložia antikvárne knižky. Znie to banálne, ale je to úplne fantastické. Pomedzi pulty ticho bzučia zasnení intelektuáli, ňúrajú sa v zaprášených zväzkoch, čarovné stromy nad plachtami tvoria skoro filmovú kulisu, vo vzduchu je cítiť kdejakého génia. Okrem holandských kníh nájdete množstvo anglických, nemeckých a pár francúzskych, dojímam sa nad polorozpadnutým originálom FX Šaldu. Veľkú časť tvoria knihy fotografické a o umení, nájdu sa soulové platne, paspartované obrázky a pohľadnice. Slzím nad krásne zachovalými kôpkami VOGUE zo šesťdesiatych rokov.

    Najsuper: neuveriteľná, neopísateľne krásna, svieža a krehká atmosféra. Aj keby ste nechceli nič kúpiť, oplatí sa prísť sa aspoň zhlboka nadýchať.

    Open-air knižný trh, každý piatok o 10:00, Spui (pri konci Kalverstraat), Amsterdam
    | |


  9. Zuma

    nedeľa, 17. mája 2009

    Zuma je ďalší z londýnskych hogo-fogo sušibarov, do ktorého sa horných desaťtisíc tlačí v nepretržitom prúde, takže na obyčajného stravníka vyjde rad len zázrakom. Ceny jedla zabezpečujú prirodzenú selekciu zákazníkov a bránu strážia nepriestrelní bachari.
    Interiér (obyčajné svetlodrevené stoly a minimum ozdôb) môže neskúsené oko zaskočiť zdanlivou anti-luxusnou prostotou, v skutočnosti je každý detail precízne nastajlovaný v súlade s tradičnou východnou estetikou. Teplo osvetlená reštauračná oblasť sa bez švov prelieva do baru aj pútavej otvorenej prípravnej stanice s grilom, múdro využívajúc fakt, že pozorovanie šéfkuchára pri práci znásobuje extázu z konzumácie. Do privátneho kotatsu salónika (kapacita 14 ľudí, minimálna konzumácia 1000 libier) živo prenikajú ruchy z hlavnej sály a nikto sa necíti odrezaný. Zuma je totiž nielen o jedle, ale aj o pohostinnosti, dobrom hostiteľstve, svorne zdieľanej radosti z príjemnej spoločnosti. Dramatické epicentrum tvorí v neskorších hodinách vyblýskaný bar, okolo ktorého postávajú a štebocú trsy cieľavedomých lovkýň a lovcov. Štyridsať druhov saké je v Londýne rarita, rovnako ako excelentné koktejly spod rúk dobre vycepovaných barmanov.
    Zuma ponúka tradičnú japonskú kuchyňu s modernými prvkami, v kvalite predčiacej bežné sušibary o niekoľko dimenzií. Okrem netradične obšírneho zoznamu suši a sašimi sa miestna kuchyňa pýši špecialitami z najrôznejších druhov prvotriedneho mäsa na grile, vo východných i „pozápadnených“ úpravách. Personál je bezchybný – úprimne uveríme, že našej servírke na nás zo srdca záleží. Svoj (nehorázny) tringelt si zaslúži; tu sa nesmie trocháriť. Účet vás nemôže zaskočiť, pretože v Zume ste sa neocitli náhodou. Ani starý lakomec ako ja neprotestoval.

    Najsuper: obrie krevety, úhorové sašimi, grilované hríby. Škandalózne dobré.

    Tip: ak chcete uloviť futbalistu/speváka/módneho návrhára/majiteľa letohrádku v Lancashire, v sobotu večer si sadnite na bar v Zume. Ak na lov kašlete, užite si to jedlo – je nezabudnuteľné.


    Zuma, 5 Raphael Street, Londýn
    | |


  10. Govinda's Restaurant

    sobota, 16. mája 2009

    Viem že som už o (bratislavskej) Góvinde písala, ale neodolám: tá londýnska je magnifique! Nekomplikovaný dekór, účelný plechový riad, zúriví askéti za pultom netrpezlivo objasňujú, prečo nemôžem baštrngovať s pevne stanoveným denným menu, zároveň si vraj smiem z jednotlivých prísad vybrať, čo len chcem. Asi nejaký hinduistický filozofický paradox.
    Predo mnou tridsať nádob plných fascinujúcich vegetariánskych maškŕt. Niekoľko druhov placiek, chlebov, posúchov, korenená ryža, číre aj husté polievky, všelijaké zeleninové brečky najrôznejšej konzistencie a stupňov štipľavosti. Z každého troška je dokonalá voľba, kokosové mlieko pridáva omáčkam exotický šmrnc a vďaka absencii západných výkrmných surovín je aj mohutná porcia kaloricky zanedbateľná. Počerný chlapík vedľa mňa sa pred prvým sústom sústredene modlí. Nedá mi a hodím zo dva otčenáše. Neuškodí, nie?

    Opäť gastronomická minilekcia:
    thalí: okrúhly kovový tanier, stálica indickej vegetariánskej kuchyne
    katori: malá plechová miska na polievku, sabdží či dezert
    kofta: zlomyseľne mätúci termín označujúci obyčajnú fašírku
    papad, papadom: prudko návyková tenká krehká placka zo strukovinovej múky, narozdiel od ostatných chlebovín má božsky pikantnú chuť

    Govinda's Restaurant, 10 Soho Street, Londýn - Soho
    | |


  11. Do Zeleného lesa chodím obedovať úplne fanaticky – robia vzrušujúci hrubozrnný soda bread, podávaný teplý, s hromadou šalátu a zopár šikovne skombinovanými ingredienciami: vláčne syry, tvaroh, údený losos, pečená zelenina, sušené rajčiny v oleji. Robia to rovno pred vami, pomalí mierumilovní hipisáci so zasnenými očami, pohostinne kopiac na tanierik viac, ako sa vojde. Rôzne omelety a čerstvé koláče robia z Greenwoods dobré raňajkové miesto. Pre mňa len teoreticky, lebo otvárajú až o 9:30, ale typický návštevník Amsterdamu sa práve začína prebúdzať z kómy. Všetci sa stretneme v Greenwoods, vegetariáni, americké afektované slečny, miestni ítéčkári a ja. Plnokrvný obed: do siedmich eur.

    Greenwoods, Singel 103, Amsterdam
    | |


  12. Natuurwinkel

    piatok, 15. mája 2009

    Tridsať druhov majonézových šalátov a klobások – žiadny problém. Ale kúpiť v Amsterdame kus tofu (najmä v bežných sieťach potravín) je v podstate nemožné. Ostávajú teda špecializované obchody a jeden bezchybne vybavený som konečne našla: Natuurwinkel na Haarlemmerdijku. Hojná ponuka bio ovocia a zeleniny, nekompromisne čerstvé pečivo, zástupy delikates v téglikoch a zaváračkách, sladké, slané, celozrnné. Tiež množstvo orechov a sušeného ovocia v šikovných samoobslužných nasýpatkách, koláčiky, slušná zásoba prírodnej kozmetiky aj eko čistiacich prostriedkov, koreniny, cestoviny, sójové jogurty... Zamilovala som si alternatívu k bežnému arašidovému maslu: nátierka z kešu, slnečnicových semien a majú dokonca aj hrozienkovo-orieškovú. Moje sendviče sú teraz ne-o-do-la-teľ-né.

    Najsuper: v sekcii kozmetiky nájdete lokálnu, príjemne lacnú značku s upokojujúcim označením EkoCert. A datľový sirup!

    Natuurwinkel, Haarlemmerdijk 174, Amsterdam
    | |


  13. Bar Italia je neodmysliteľný londýnsky pajzel; populárny treffpunkt, pretože ho každý pozná a je to jedno z mála miest v Soho, kde trápne nevytŕčate, aj keď nie ste avantgardný umelec, gay alebo milionár. Vraj v týchto miestach v roku 1926 prvýkrát predviedli televízor!
    Vnútro kaviarne/baru je neveľký tučný slíž s celou stenou zrkadlovou a sedením ako za trest: barové stoličky pri úzkom pulte v jednom nepraktickom rade, skôr železničný bufet ako superslávna londýnska inštitúcia. A predsa je.
    Káva lepšia ako obyčajná, jesť sa neoplatí (nič moc a ešte aj draho), staff neraz gáni a záchody sú hororové. Aj tak je Italia cool – v lete aj v zime sa dá sedieť vonku (v chladných mesiacoch vyložia von výkonné ohrievače), je nonstop otvorené a mixuje sa tu zaujímavá zmeska ľudí. Čarovná, v noci jemne dekadentná atmosféra je citlivo uchovaná pred turistickými kobylkami.

    Bar Italia, Frith Street 22, Londýn - Soho
    | |


  14. Jedla som v michelinovských reštauráciách, ktoré tejto reštičke ani len nedýchajú na päty. Gartine je hotový zázrak - nebo sa rozostúpilo a požehnalo nás podnikom s fenomenálnym jedlom, delikátnou atmosférou a božsky trpezlivou obsluhou. Majitelia sú uctievačmi hnutia slowfood, všetka poživeň je teda pripravovaná s posvätnou starostlivosťou. Na zahodenie nie je ani poloha: úplne v centre, šikovne skrytá pred dotieravými turistami v úzkej, nenápadnej uličke.
    Všetko je tu ako na obraze starého majstra. Masívny luster takmer zapĺňa neveľkú panskú izbu, temné drevo a bazaltová stena tlmia lesk blýskavých medených nádob; vystrelí nás o dve storočia späť. Miestnosť je domácky prívetivá, no hostia sú dobrovoľne vyfiknutí v nedeľnom, náležite ustrojení na luxusný kulinársky zážitok.
    Porcie sú ako Rembrandtove plátna – ušľachtilé suroviny servírované v porceláne, skle a dreve, žiadna faloš, len dobré, výživné jedlá prevoňané vlažným olejom, ochutené čerstvým korením. Bylinkové maslo, sardinky s tymiánom a opečené bagety, poctivé šaláty preliate mystickými elixírmi, starý syr a čerstvý tatarák z haringa, levanduľový med a figový lekvár.

    Najsuper: neverila som vlastným očiam, keď prišiel účet: kráľovsky sa tu najete za ceny staničného bufetu. Zázraky existujú.

    Gartine, Taksteeg 7, Amsterdam
    | |


  15. Cellarrich

    štvrtok, 14. mája 2009

    Ak ste sa niekedy pokúšali kúpiť frajerke niečo na seba, možno patríte k 99 percentám mužov, ktorí nie sú práve obdarovávací géniovia. Pretože i keď sa vám zdá, že milovanú bytosť dosť dobre poznáte, pravdepodobnosť, že jej kúpite niečo, čo sa jej bude naozaj páčiť, sa nebezpečne blíži k nule. Zbytočne počúvate, čo drahá hovorí – pozrite sa, či ten váš namakaný darček skutočne aj nosí.
    Celkom inak to môže vyzerať, ak sa vyberiete do malého butičku Cellarrich na Haarlemmerdijku. Na čokoľvek siahnete (kľudne aj so zavretými očami), to poteší srdce márnivej ženy spôsobom nevýslovným. Kabelky a topánky od Vivienne Westwood, čarovné peňaženky, strieborné náušnice a tašky rôznych veľkostí – všetko z módneho marazmu dovysoka vytŕčajúce, efektne naaranžované a – teraz zadržte dych – cenovo kompletne humánne! Najviac tovaru tvoria taštičky práve značky Cellarrich; sviežeho brandu vedeného štyrmi mladými holandskými módnymi návrhármi.

    Najsuper: mám vyhliadnutú fialovú peňaženku, oblá a zamatovo hladivá, so staromódnym patentovým zapínaním. Na zabitie.

    Cellarrich, Haarlemmerdijk 98, Amsterdam
    | |


  16. Západne scestovaným nemusím Mestských Obliekačov predstavovať, ale ak ste na nich náhodou ešte nenarazili, je načase zaradiť sa k fanklubu. Pozoruhodný, inteligentný štýl oblečenia z Urbanu rozoznáte na sto honov – nikdy nejde bezhlavo s prúdom. Má úplne vlastný prúd, tvorený nápadmi pravdepodobne ľahko intoxikovaných jedincov.
    V zvyčajne dvojposchodových rozmerných obchodoch sa lákavo vlnia newyork-chic šatičky, blúzky, tričká s ujetou potlačou, podivné nohavice a pletené svetre, svojské topánky a zaujímavé kabelky. Dievčensky-divné; niečo ako zasnená groupie plus dezertérka z mormónskej komúny. Bizarné farby, čipka na nečakanom mieste, kde-tu obrázok gorily alebo veveričky. Pevné materiály, ktoré vydržia celodenné mesto.
    O niečo drahšia je sekcia handier od neznámych návrhárov. Milujem aj atypický nábytok a bytové doplnky a v pánskom oddelení budíky, cédečká a prezeracie knihy o street arte a chľaste. Dajte si dosť času na darčeky – medzi vtipným, ale naničhodným balastom nájdete skutočné poklady (ako napríklad celosvetovo univerzálny obrázkový slovník, ktorého som už rozdala celé stohy).

    Najsuper: veľmi, veľmi, veľmi cool bundičky, bytové dekorácie a peňaženky. A šibnuté vzorkované gaťky.

    Zloba: občas ma zaskočia ceny – nie sú úplne nehorázne, ale nútia ma zauvažovať. Veľmi, veľmi zriedkavé zľavy.

    Urban Outfitters – v USA, Kanade a Británii, napríklad na londýnskej Oxford Street.
    | |


  17. Lavičky a iné odpočívadlá sú v centrách veľkých miest skôr zriedkavosťou; musíte vedieť, kam sa vydať, aby ste na pokraji šialenstva neodpadli od únavy a kurích ôk niekde vprostred biznis zóny, obhádzaní taškami z HáeMka a Zary, mrzko spotení pod pršiplášťom (ako vidíte, mám svoje skúsenosti). Presne preto milujem Soho Square.
    Nie je to žiadna sláva – lavičky sú celoplošne obsraté vtákmi a z jedného konca na druhý prejdete za osem sekúnd, ale je tu nepravdepodobný pokoj a žiadne geopatogénne zóny. Dobrá energia.
    Na sviežej trávičke vedno a v mieri piknikujú bok po boku študenti, úradníci, poľskí mladiství delikventi a rozpichaní žltačkoví toxikomani, utešene zaujímajúc úhľadnú estetickú formáciu – presne po okraje slnečných fľakov. O kus ďalej v tieni je už kosa.
    Chodím sem posedieť, potelefonovať, obedovať, nemyslieť, cítiť. Prirodzene spolutvoriť živý obraz od Maneta. Pod palmami! Že Londýn?

    Ako sa tam dostanete: zlezte z úplného konca Oxford Street smerom do Soho po Soho Street. Na rohu je Góvinda, pár sto metrov ďalšie jedálne: snobský Quo Vadis aj Arbutus, bistroidná Café Bohéme, lacáky Maoz, EAT či Tai. Posaďte sa s krabičkou a plastovou vidličkou, potom po sebe odpracte. Taká je tu etiketa.

    Soho Square, metro Tottenham Court Road, Londýn
    | |


  18. TeaBar

    streda, 13. mája 2009

    Čaju holdujem len veľmi amatérsky, ale o to vášnivejšie. Ani keby ste ma zabili, nerozoznám oolong od bieleho čaju, dobrý rooibos si však šupnem hocikedy a milujem švihnuté viacnálevové rituály. Čajovňa TeaBar ma dostala na nekonečné množstvo voliteľne kombinovateľných vymakaných zmesí; odišla som s balíčkom čierneho čaju s vanilkou a ešte čohosi farebne kvetovaného, voňavého ako predletie. Všetko si to sypete sami a slečna ma s elánom povzbudzovala, aby som si do sáčku kľudne mixla, čo len chcem.
    Čajmi to v TeaBare zďaleka nekončí: domáce lekváry, sirupy (javorový a prekvapivý čokoládový), koláčiky, bonbóny, tematická literatúra, čokoládky, čajníky, sitká a profi čajofilné vybavenie. Na poschodí je príjemné sedenie a ak ste lojálny zákazník, každou ďalšou návštevou si pomocou kartičky s pečiatkami postupne zarobíte na čaj zdarma. Na rozdiel od iných miest s podobným zameraním tu neohŕňajú nos nad kávičkármi a nalejú vám aj macchiatto.

    Najsuper: moje srdce rozohriala absencia klasickej čajovňovej hipisárne - TeaBar je čistý, svetlý a primerane uhladený aj pre nás, prízemných materialistov.

    TeaBar: Haarlemmerdijk 71, Amsterdam, alebo objednávajte online: www.teabar.nl
    | |


  19. Život v cudzom meste – bez možnosti vraziť na každom rohu do známej tváre – vás privedie k zúfalým činom. Napríklad k investovaniu do pomerne dostupného vybavenia na zabíjanie dlhých daždivých popoludní. V Amsterdame je takýchto popoludní tak tristopäťdesiat ročne.
    Schaak en Gowinkel je rozľahlý obchod, po strop vyložený škatuľami s rozličnými (prevažne stolovými) hrami. Šach, go, backgammon, mahjong, bridž, tradičné aj ultramoderné doskové kratochvíle, karty, hlavolamy a hora príslušnej literatúry. Ako každý extrémne špecializovaný obchod je aj Gowinkel zaujímavý už len svojou existenciou a tmolila by som sa tam kľudne celé hodiny.
    Okrem superlacného balíčka kariet na faraóna tu objavíte aj menej známe hry. Výrazne poučený zamestnanec mi vlieval do hlavy fascinujúcu históriu nejakej staroegyptskej zábavičky. S dojatím som si spomenula na pedagogickú fakultu, kde sme doskovým hrám poctivo venovali celosemestrálny predmet. Naša drahá profesorka by určite tiež zaslzila.

    Najsuper: napríklad schmatnúť na poslednú chvíľu nejaký fešný šach ako (legálny) darček z Holandska.

    Schaak en Gowinkel Het Paard, Haarlemmerdijk 173, Amsterdam
    | |


  20. Okrem toho, že tu strihá kamoška (pýtajte sa na Kirsten), je v tomto kaderníctve všetko ako má byť: sedíte v rozheganej kuchynke, po stenách je ochotnícke umenie (výstavka sa obmieňa), do ruky vám vtlačia dôverne teplý hrnček s kávou. Rozoberá sa joga, sobotný žúr (čo práve bol), sobotný žúr (čo ešte len bude), feminizmus, príšerní domáci, mačky zalezené pod parkety a zachraňované heverom. Chodia sem postupne mladí intelektuáli, menežéri, holohlaví svalnáči a bojové plemená bez košíka. Kirsten strihá ako bohyňa.

    Najsuper: prechádzka smerom k holičstvu (po šarmantnej butičkovej Haarlemmerdijk ) vám spraví deň. Odídete s három, čo vám prežiari celý týždeň! Ja na tom svojom ešte stále fičím. A áno, ten soundsystém nad schodmi sa občas rozozvučí. V Cut The Crap sa rado večierkuje.

    Cut The Crap, Haarlemmerplein 9, Amsterdam
    | |


  21. Number One Cafe

    utorok, 12. mája 2009

    Okrem toho, že by ste toto miesto nikdy nenašli, aj keby ste ho našli, nikdy by ste nevošli. Ak by ste aj vošli, to, čo by vám pristálo na stole, by vás vyšokovalo dobiela. Londýnske thajské bistierko Number One Cafe je občas plné do prasknutia; skvelé pad thai a tofu v kešu omáčke tam do seba súkajú šťastní informovaní z blízkeho okolia. Jedlá označené mild sú poriadne štipľavé, tie s dodatkom HOT!!! vám odrazia hlavu a v žalúdku vystroja anarchistickú demonštráciu, aj s tehlami, rozbitým sklom a mrštne vrhanými molotovmi.

    Najsuper: hlavné jedlo kľudne za šesť libier! Krízu prežijeme s prstom v nose.

    Poznámka: Nehovorte, že som vás s tou štipľavosťou nevarovala. Dajte si niečo detsky jemné, je to výživné a domácke, plus luxusne lahodné. Porcie kráľovské, otvára sa o 18:00.


    Number One Cafe, 1 Dalgarno Gardens, Londýn - Notting Hill
    | |


  22. V londýnskom Nobu mi naservírovali to najlepšie jedlo, aké som kedy ochutnala. Po vstupe vás vítajú pochabým výkrikom, posadia vás do prežiarenej miestnosti a prinesú vám takého úhora a pavúčieho kraba, že sa s vami na chvíľu zastaví svet. Vytiahnite z pančušky sto libier a hor sa do Londýna. Neobanujete.

    Zloba: Ak nemáte konexie, rezerváciu musíte oznámiť niekoľko týždňov až mesiacov vopred.

    Tu píšem o Nobu viac:
    http://www.delikatesy.sk/384/cestujem-ochutnavam/majster-nobu-a-jeho-krvave-prstiky/

    Nobu, 15 Berkeley Street, Londýn (a ďalšie pobočky po celom svete)
    | |



  23. Chodím sem rada doobeda (na kávu), poobede (na jedlo) aj večer (na fešákov za barom). Je tam strašne dobre, čoho jednoznačným dôkazom je klientela: prevažne barmani pred či po vlastnej šichte, ktorí sa tu zastavia na drink a kus hlučnej reči. Často narvané, veselé, vibrujúce miesto s peknými tapetami a dosť frajerským koktejl lístkom. Môžete si vybrať z niekoľkých odlišných zákutí a priestorov, čo robí bar ešte okúzľujúcejším – vyvýšené pódium, nízke kožáky, vysoké barové stoly tvoriace intímne boxy, vzadu nechýba sexy séparé. Barmani sú profíci, masívne zrkadlo na konci baru odráža dianie za pultom. Pre znásobenie potešenia.

    Najsuper: malé drobnosti, ktoré robia z baru miesto častého návratu: čtivé (a silne vtipné!) menu, pekní barmani, široká ponuka žrádla, veľa novín a časopisov, čerstvé kvety na stoloch (ja viem, znie to hrozne, ale fakt potešia...)

    Zloba: už niekoľkokrát som do Matchbaru vošla cez lákavý otvor smerujúci do ulice. Dvere sú vedľa, slečna, nelezte nám sem cez okno!


    Matchbar W1, 37 - 38 Margaret Street, Londýn (metro Oxford Circus)
    | |