Rss Feed
  1. Sticks'n'Sushi

    pondelok 28. decembra 2009

    Aaaaaaaaaaaaaaah. Konečne dobré jedlo v tomto temnom, drahom, ponurom meste. Prišli sme niečo po šiestej a polhoďku sme čakali na miesto pri stole. Dosť času obzrieť mladú cool klientelu. Hezouni a hezounky.
    Sticks'n'Sushi si zakladá na špičkových surovinách, techniky prípravy suši a teryaki špízov piluje už dve dekády, najíma vraj len ľudí „s veľkým úsmevom a malým egom“. Okrem príjemného interiéru (nízke hromadné stolíky, na strope červené megapilule) a úslužných čašníčok je tu ešte jedlo: svieže, šťavnaté, presne tak ako to mám rada – živé mixy mnohých chutí, teplôt a textúr.
    Miestny zemiakový šalát by som kľudne odteraz jedla k vianočnému kaprovi. Každý rok.


    Najsuper: pri vchode na vás tradičné „Irašaimasé!“ zreve bledooký árijský šuhaj.

    Sticks'n'Sushi, Istedgade 62, Copenhagen

  2. Petite Fleur

    nedeľa 27. decembra 2009

    Navzdory mojej naivnej predstave nie je v Aténach dobrá káva na každom kroku. Tu ju ale majú, plus voňavé koláče pod skleným zvonom a milo gýčové zariadenie – pseudohistorický nábytok z omývateľnej umeliny, vyžitý klavír, cifrovaný porcelán – a obsluha je vycerená (čo pochopíte, keď vám príde účet za dvojité preso a minerálku). Nie je to najlacnejšia kaviareň, ale to máte tú vašu Európsku úniu.
    Dá sa tu písať či inak pracovať a vonku sa sedí nádherne. Hrá staručký dixieland zo zašumenej platne. A vraj najlepšia horúca čokoláda v meste.

    Najsuper: káva. Hustá. Silná.

    Petite Fleur, Omirou 44, Atény

  3. Blue Hill

    streda 9. decembra 2009

    Mám rada reštaurácie s príbehom a s poslaním. Je síce spoločensky prípustnejšie nad ideálmi a rozviatymi vetami „filozofie v pozadí“ ohŕňať fajnový nos, ale mňa teší počuť, že chef si obúva ráno gumáky a obhliada farmu, presne vie, čím bolo ktoré prasa kŕmené, vlastnoručne otrhá rajčiny a cukiny a večer mi pripraví jedlo, v ktorom neprerážajú aromatické koreniny, lež výhradne číre esencie použitých ingrediencií. Organic a bio je teraz in, ale Mr. Barber naozaj umí. Tajomne ukrytá Blue Hill funguje v tesnom, mileneckom spojení s rančom, z ktorého prúdi väčšina surovín, atmosféra je elegantná a tlmená, nikde žiadne blato ani slama. Po prvom súste sme kašlali na konvencie a ďobali si vzájomne z tanierov.

    Najsuper: ryby v akejkoľvek podobe. Jedna báseň!

    Blue Hill, 75 Washington Place, New York

  4. Handry z Indiska určite nie sú pre každého – vyšívaná hipisáreň, etnokroje, rustikálne šály so strapcami – ale doplnky do domácnosti ma dostali úplne. Cifrované poháriky, porcelán, ozdobné nástenné vešiaky i ramienka z točeného dreva, orientálne svietidlá, fajn darčeky z ríše kuchynských doplnkov. K tomu kabelky, kožené a zjavne kvalitne vypracované.
    Kúpila som šáločky, nejaké bižu (pierka, drevo, zašlá meď) milému štupeľ na víno s opičkou, a ešte kvietkované šaty, v ktorých vyzerám ako miestna čajočka. Asimilácia, no.

    Indiska, mnohé miesta Švédska, Fínska a Nórska, v Dánsku na Amager Torv 33, Kodaň
    http://indiska.com/


  5. Thai Esan

    pondelok 7. decembra 2009

    Istedgade a jej blízke okolie tvorí kodanskú vykričanú štvrť: po zotmení tu postávajú poveternostné dievčatá, pasáci a díleri tu majú open air obývačku, zoženiete všetko na svete (a nemyslím tým argentínske limety). Cez deň je distrikt odlišný, predovšetkým preto, že je tu svetlo. Inak platí všetko horevymenované, vrátane chlapíkov sústredene hľadajúcich žilu meter od vás. Rozkošné.
    Thai Esan varí superskvele, porcie o chlp menšie ako sme v thajských bufáčoch zvyknutí, ale s príslušným kopcom ryže je toho požehnane. Ku každej objednávke dostávame hlbokú, pokornú poklonu.
    Cítim, že hon za najlepším pad thai na zemi sa pomaly chýli ku koncu.

    Thai Esan, Lille Istedgade 7, Kodaň

  6. Eric Kayser

    nedeľa 6. decembra 2009

    Pôvodne francúzska, dnes celkom medzinárodne rozosiata pekáreň ponúka lahôdky, kvôli ktorým som ochotná znížiť sa až k potupnému žiadaniu „kúsečka alobalu“ na recepcii päťhviezdičkového hotela. Podarilo sa – ešte teraz dojedám posledné omrvinky špenátovo-syrovej quiche lorraine, ktorá spolu s orechovým chlebom (ozajstné, veľké kusy orechov v tmavom, krehkom ceste) patria suverénne medzi najlepšie veci, aké som kedy v živote jedla. Odvážne, leč ostro pravdivé tvrdenie.

    Eric Kayser Bakery, mnohé miesta sveta, napríklad na križovatke Anagnostopoulou a Irakelitou, Atény


  7. Athinaikon

    sobota 5. decembra 2009

    Athinaikon je oldschoolová obedová putika, interiér je nezmenený snáď sto rokov, rovnako ako personál kuchyne. Väčšinu klientely tvoria dôstojní osamelí vlci v sakách a kravatách. Dívajte sa chvíľu, čo si objednávajú a ukážte prstom na okoloidúci tanier – inak dopadnete ako ja, so stolom plným rybičiek v oleji. Od profesionálne namosúrenej obsluhy sa pomoci nedočkáte. Keď neviete čo chcete, pakujte sa do iného lokálu.

    Tip: toto nie je podnik na žiadne romantické vysedávanie! Len hardcorová autentická aténska obedová skúsenosť. Jedlo je domácke a priamočiare, žiadne snobské paštičky nehľadajte.

    Athinaikon, Themistokleous 2, Atény

  8. Luxor

    utorok 1. decembra 2009

    Musíte, musíte, musíte, musíte ísť do tohto čokoládového obchodu. Dve šťúple dámy tam na požiadanie siahajú do misiek s čokoládovými pralinkami takých tvarov, farieb a vôní, že sa s vami bude kakaový závan ťahať po zvyšok dňa. V jednotnej choreografii spľasli rúčkami, poľutujúc ma, nebožiatko: čo z toho života mám, keď nejem cukor?! Kúpila som tučný balíček Milému. Pekne sem naklusajte, dajte si zabaliť veľké prepáč-že-som-ráno-bola-taká-krava vrecúško.

    Najsuper: pralinky vo forme kukuričných kláskov, hríbikov, makovičiek, a podobné blbiny, mocne tešiace moju infantilnú stránku.

    Luxor, Solonos 26, Atény