Rss Feed
  1. Food for thought

    utorok 26. apríla 2011

    Môj drahý priateľ S. patrí do starej školy: otvára dvere, obstará komunikáciu s čašníkmi, podrží kabát. A zavedie ma do vegetariánskej krčmy, lebo vie, že som na ne divá.
    Nechápem, ako mohlo kultové Food for Thought doteraz uniknúť môjmu loveckému nasadeniu. Okrem fantastického žrádla (menu sa mení každý deň, všetko sa pripravuje čerstvé), ktoré navyše vôbec nestojí veľa, vyniká centrálnou polohou a neuveriteľne sexy obsluhou. Keď nám svalnatý ebenový feši podáva taniere, je mi jasné, že aj zajtra budem mať chuť na bezmäsité lakocinky.
    Tomu hovorím efektívne PR.

    Food for Thought, 31 Neal Street, Londýn

  2. Keď som prvýkrát vošla, oči sa mi rozslzili – nie však vôňou čokolády a koláčikov, lež úprimným dojatím a čistou vďakou. Shtoor mi konečne zalepil hubu, ktorou už roky ohováram túto dieru bratislavskú, nemožnú, zabednenú, čo v nej nikdy nič dobrého nevznikne. Shtoor vznikol, a veru dobrý je...
    Okrem vkusného, príjemného zariadenia si potrpí na vychytávky ako premyslená firemná identita, usmievavý staff, wifina, (aj) vegetariánske žrádlo a možnosť pohodlného takeway. Majitelia úspešne vsadili na niečo, čo je mojej generácii tradične vyslovene odporné: rýdzu slovenskosť; čosi, čo nám zhnusili ožratí primátori, náckovia a hejslováci, a pravdupovediac aj „Prvé slovenské puby“, v ktorých čakáte na obschnutú zemiakovú placku päťdesiatpäť minút. Shtoor totálne rulez.

    Najsuper: raňajky. Skvelé raňajky. Bryndzová pomazánka ako od mamičky. A majú tmavé pečivo!!!!!!!

    Shtoor, Štúrova 8, Bratislava



    foto: zo shtoorovskej facebook pejdž

  3. Type

    pondelok 25. apríla 2011

    Eklektický dizajn obchodík nedaleko Brick Lane ma očaril nielen tovarom (funky interiérové doplnky, retro písacie stroje, staručké knihy, pár kúskov oblečenia od Eley Kishimoto), ale aj čímsi, čo vnímam a oceňujem ako "extra snahu". Nielen sortiment je pozorne vyberaný, ale aj samotný shop je s citom doladený, od vývesnej tabule až po láskyplne namleté kafe do - ako inak - dizajnového hrnčíčka. Staré a moderné v nedolateľnom mixe a všepresakujúci duch skutočnej vášne k dizajnu. Trojka sympatických majiteľov si evidentne splnila sen. Kiežby im vydržal.

    Type, 138 Bethnal Green Road, Londýn

  4. Som posadnutá divnými uličkami, ktoré akoby nepatria do celkového vizuálu mesta. Švrte, ktoré sa vymykajú natoľko, že vyzerajú ako vystrihnuté z inej krajiny (alebo planéty). Svojrázny kolorit, iná atmosféra, zaujímavé osadenstvo. Jednou z takýchto ulíc je aj londýnska James Street, kolmo vrážajúca do Oxford street v blízkosti Bond Street station. Zaveďte sem nejakého miestneho alzheimerika a vydesíte ho na smrť.
    Keď teplota vystúpi nad desať stupňov Celzia (v Británii oficiálne leto), ulička v divadelnej štvrti sa premení na prímorskú promenádu v okolí Mediteránu. Húkajúce klaksóny, kockované obrusy na stolíkoch, slečny v sukniach tesne nad kolená a opálení fešáci v kabrioletoch. Poseďte v kaviarni a vychutnajte espresso con panna.

    James Street, Londýn

  5. Camille Boyer

    sobota 19. februára 2011

    Drobný, nenápadný obchodík s handrami, ktorých časť vyrábajú vzadu v dielničke dve ledva dospelé, nebezpečne pôvabné kamošky. Čo nespichnú samé, s bravúrou selektujú od iných mladých dizajnérov. Napríklad semišové lodičky, ktoré nesmie zbadať vaša nenásytná frajerka! Rozmarné spodné prádlo a pestré páry tenisiek, nejaké opasky... Nesmierne cool tovar, navyše budete mať dobrý pocit, že podporujete čerstvú (nadanú) krv.
    Keď to vidím, musím myslieť na stav slovenského módneho návrhárstva a možnosti, ktoré majú naši mladí talentovaní. Ach jo.

    Camille Boyer, Lindengasse 25, Viedeň

  6. Opatrne, návšteva viedenského Emisu zaručene vyvolá luxusu- a čačiek- chtivosť.
    Fajnový obchod ponúka rozľahlú selekciu najnovších modelov od créme de la créme japonských dizajnérov: Yamamota, Miyakeho, Junye Watanabe. Obyčajný turista sem nezablúdi, ale miestni informovaní fashionistas čuchajú čudné parfémy Comme de Garcons a obchytkávajú topánky, ktoré vám za tú cenu musia vydržať až do rakvy. Odtiene čiernej a striebornej zaplavujú obe poschodia, až prechádza zrak. Jednoznačne najlepší butik vo Viedni.

    Najsuper: naposledy to boli cestovné tašky od Yohjiho. Strašné voľačo.

    Emis, Wildpretmarkt 7, Viedeň


    Foto: z webu Emis.at, kolekcia S/S Y3

  7. Taro

    piatok 18. februára 2011

    Príbeh v pozadí úspešného biznisu začína pred mnohými rokmi príchodom pána Tara z Japonska do Londýna, kde zistí, že mu nikde nedajú poriadne lososové bento alebo kurací don. Tvrdou prácou si vydrie vlastný podniček, v ktorom budú syrové tváre s hroznými zubami obhrýzať krevetovú tempuru.
    Pán Taro vás bude s pohrebným výrazom obsluhovať vo svojej podzemnej „školskej jedálni“ na Brewer Street. Osobne sa postará, aby ste zjedli svoje jednoduché obedové menu, zaplatili osem libier a vypadli. Kola z postmixu a horúca miso polievka inclusive.

    Najsuper: príjemný, nekomplikovaný a lacný lunch. A vraj famózne kura, jenomže to já nežeru.

    Taro, 61 Brewer Street, Soho, Londýn

  8. Každá správna fifties hospodyňka musí mať doma károvaný obrus a ružový mlynček na korenie. Butlers zabezpečí! A aj hrnčeky v žiarivých mono-tónoch, porcelánové nádoby na cukor s nápisom „Cukor“, kúpeľňové dekorácie a kuchynské inštrumenty. Butlers si zakladá na dobrých cenách a aj keď nevyhrá žiadnu plaketu za sofistikovaný dizajn, široký sortiment jednoduchých predmetov v dobrej kvalite poctivo konkuruje susednému elegantnejšiemu Interiu. Väčšinu tovaru si môžete pozrieť online.

    Najsuper: plechové vtáčie búdky a už spomínané retro predmety s dizajnom z päťdesiatych rokov.

    Butlers, Mariahilfer Straße 17, Viedeň

  9. Miyabi

    streda 16. februára 2011

    Miyabi je jedna z najslávnejších pražských sushi reštaurácií. Škroba ako som ja sem musela pozvať milá sestra s jej (rovnako milým) nabijákom.
    Interiér: vkusný mix ošarpaného japonského luxusu a českého hospodského útulna. Bentá sú super, nedá sa im nič vytknúť. A po prvýkrát skutočne oceňujem fotky v jedálnom lístku. Kto vlastne povedal, že to je sedláctvo? Asi nejaký mudrlant, ktorý vie čo je to omoči.

    Najsuper: bento krabica je super vynález. Pochvaľujeme si globalizáciu, vďaka ktorej môžeme jesť pokrmy zo vzdialených krajín. Mali by sme bento zaviesť aj u nás: kúsok lokše, trochu halušiek, nejaké strapačky, rez bravčového kolena a miniatúrny trdelník. Žinčica z postmixu alebo Pigičaj v cene.

    Miyabi, Navrátilova 664/10, Praha


    Foto by Vader

  10. Môžete sa tu nekonečne prehŕňať hudobnými nosičmi obskúrnych kapiel a zároveň periférne pozorovať fascinujúcu sebranku, ktorá sa prehŕňa s vami. Sekáčové cédečká sú zasunuté v podomácky vyrobených obaloch, vďaka smiešnym cenám môžete kľudne kúpiť pár kúskov na blind. Zaujímavé filmy a rozsiahla kolekcia platní v podzemí vás vybavia na niekoľko hodín. Fajnšmekri odporúčajú prísť ráno, neskôr sú tie najlepšie veci vybrakované: predbehli vás seriózni zberatelia hudby. Tí sem chodia aj na limitované edície albumov slávnych kapiel, vystavené v sklených vitrínkach.

    Music and Video Exchange, 95 Berwick Street, Londýn, Soho

  11. Tiny Robot

    pondelok 14. februára 2011

    Ak ste sa narodili v komunistickom Československu, vyrastali ste v podstate bez krásy. Keď nerátame Tatry a slovanské devy, potrava pre oko bola u nás za komančov vzácna ako šafran. Dizajn a architektúra tých dôb nás dnes priťahuje, ale nenechajte sa mýliť: je to len nostalgia a takzvaný spomienkový optimizmus. Na zažltnutých fotkách a v spomienkach vyzerá všetko o čosi lepšie.
    Potom začnete cestovať a najskôr sa len divíte, potom žasnete, potom hromžíte, a potom stojíte na letisku domov ako naša Zoja v čakárni zverolekára.
    Toto je miesto, v ktorom sa opäť prebudila moja chuť blogovať. Dlho som mala pocit, že už som všetko videla, a ak som to ešte nevidela, videla som niečo veľmi podobné. Maličký Robot je cez deň pôvabné bistro, ktoré sa večer mení na pôsobivý bar, s klasickým taliansko-americkým, nutrične vražedným menu, mäsové gule, stejky, pasta a slané, horúce hranolky s krémovou majonézou. Funky aj sexy. Retro a estetické. Takto nejako by vyzeral môj bar, keby sa predsa len jedného dňa zmaterializoval.

    Tiny Robot, 78 Westbourne Grove, Londýn

  12. Pred desiatimi rokmi by som v tomto obchode postávala každú sobotu, ryšavý bordel snaživo natupírovaný, bicyklový zámok na krku príslušne idiotský. Dnes mi stačí polhoďka, ale výživná: industriálne priestory skladujú hory alternatívnych hudobných žánrov na čoskoro vymretých nosičoch (CD, LP), stojany s ukážkami celkom nepunkovo fungujú a pomôžu vám zorientovať sa v hudbe, ktorú počúva váš drzý pubertálny potomok. Kedysi najmä americký a jamajský punk (čokoľvek to už je) z tohto legendárneho shopu zásoboval platňami londýnsku undergroundovú scénu. Dnes z reprákov príjemne šumí rokenrol.
    Pri východe pult s kávou a simplexné miesta na sedenie – keby vás z toho pohupovania rozboleli reumatické kolená.

    Najsuper: že ešte takýto obchod s hudbou vôbec existuje. Vnúčatám už o nich budeme iba rozprávať.

    Rough Trade, 'Dray Walk', Old Truman Brewery, 91 Brick Lane, Londýn

  13. Gräfin von Raimundhof

    utorok 11. januára 2011

    Shop vyzerá zvonka ako typická turistická pasca, ktoré obchádzam oblúkom – dvere ovešané cingrlátkami a trsmi kabeliek, navyše len pár krokov od komerčáckej Márie. Lenže pozor! V skutočnosti skrýva minipredajňa lomeno pedikérsky salón v excentrickom chaose impozantnú zbierku nekonvenčných šperkov a superhot kožených doplnkov. Exkluzívne modely vyberá pani domu, pán vraj zase poskytuje starostlivosť o znavené chodidlá. Predpokladám, že manžel stojí aj za selekciou pánskych hračiek – napríklad luxusných modelov autíčok.
    Peňaženky, tašky a iné čačky sú síce veľkoryso nacenené, no perfektne spĺňajú potreby tých z nás, čo sú znudení Zarou a Miu Miu si (zatiaľ) nemôžu dovoliť.

    Najsuper: kabelky a bižu.

    Gräfin von Raimundhof, Mariahilferstrasse 45 (v priechode), Viedeň

  14. Otarian si podľa všetkého ešte nezískal masovú popularitu, ale ja by som mu to dopriala. Vegetariánska, trvaloudržateľná, nulovo uhlíkovostopová sieť servíruje typickú fastfoodovú stravu (hambáče, hranolky, veľké šejky...), lenže zo samých zdravých potravín. Interiéry neladí stromácky, lež farebne, plastovo, možno až troška sterilne. Ich bezmäsitý hríboburger a sladkozemiakové čips sú bohovské, aj s biokečupom a voliteľnou mištičkou guacamole. V centre Londýna je Otarianov hneď zopár, silno odporúčam na nenáročný, nutrične bohatý obed.

    Otarian, napríklad 190 Shaftesbury Avenue, Soho, Londýn. Ďalšie pobočky v New Yorku.

  15. Peryd Shou

    nedeľa 9. januára 2011

    Peryd Shou si hovorí „pop-up store“ - majiteľ mi vysvetlil, že preto, že si nie sú istí, dokedy vydržia. Dúfam, že naveky. Je to jeden z najcharizmatickejších obchodíkov so street tovarom vo Viedni.
    Okrem tričiek a hrnčekov s artsy obrázkami tu nájdete knihy (komixy, dizajn, graffiti), nejaké hračky, frajerské tašky, dokonca aj oblečenie pre úplné minideti (dupačky s vulgárnou nažehľovačkou!) a samozrejme všetko, čo súvisí s tlačou a potlačou, keďže Pery d Shou je primárne print shop. Môžete si tu dať vyrobiť oblečenie alebo trebárs tapety s vlastným dizajnom. A kávovar za pultom sľubuje príjemné obchendovanie, aj keď práve nič nekupujete.

    Peryd Shou, Zollergasse 9-11, Viedeň

  16. Ali Baba figuruje v mojom neoceniteľnom Good Cheap Eats guide ako jedna z mála reštík v okolí Baker Street - rozľahlej, kamennej gastropustatine. Hľadanie sa stalo detektívnou story, pretože potme ma mysteriózne značenie ulíc (podobne ako u nás pri Ikei, ale v menšom) viedlo len hlbšie do strašidelných útrob Marylebone.
    Ali Baba totálne stála za pátranie, aj keď som vzbudila rozruch ako atómovka, pretože tu pravdepodobne nevideli bielu tvár od osemdesiateho tretieho. Foto hovorí za všetko. Roztrieskaný exteriér je súčasťou čara.
    Stredovýchodné pochutiny tých najvyšších kvalít tu konzumujú najmä arabskí prisťahovalci, a vôbec sa niet čo čudovať.
    Faláfel šťavnatý a jemný, hummus krémový ako čokoláda, všetko voňavé koriandrom a mastné až strach. Robia aj takeaway a záchod je ďalšie (podzemné!) dobrodružstvo.

    Najsuper: fakt dobré ceny. Serte na fastfood.

    Ali Baba, 32 Ivor Place, Londýn

  17. Providores

    sobota 8. januára 2011

    Do Providores som sa vybrala len na kávu, vyhliadla som si ich kvôli cez okno viditeľnému elegantnému interiéru (a dotyčnému oknu, pri ktorom sa dalo sedieť a čítať). Až potom som sa dozvedela, že majú „award-winning“ jedlo, takže mám dlžobu a musím sa sem vrátiť.
    Ale aj ako kaviareň je podnik super: na pultíku sú okrem časákov vyložené tiež knihy (o jedle, o dizajne) a káva je bezchybná, rovnako ako prístup čašníkov. Zasklený výhľad na rozviato rušnú Marylebone High Street je úplne zenový.
    Ak vám nesedia rýchle kávové reťazce a arabské bufáče, zamierte sem. Budem tu jesť tie ich cenami ovenčené tapas.

    Tip: Providores leží presne v bode, v ktorom vás začínajú po nákupoch brutálne bolieť nohy – a narozdiel od susedného pubu sa sem naozaj nemusíte báť vkročiť.

    The Providores and Tapa Room, 109 Marylebone High Street, Londýn

  18. Maharishi Store

    piatok 7. januára 2011

    Maharishi je môj najobľúbenejší obchod na svete, aj keď prevažne zo sentimentálnych dôvodov. Ceny má zdieračské, handry v podstate v mojom veku nenositeľné, ale aj tak som tu vždy keď sa mi dá.
    Maharishi oblieka ľudí, ktorí to v hlave nemajú celkom v poriadku, a aj napriek tridsiatke na krku vidia sami seba ako urban ninjas (alebo ako hovorím ja, city samurai). Pre lepšiu predstavu si spomeňte na deti, ktoré si chcú silou-mocou do školy obliecť králičí kostým.
    Army gate a bundičky s čínskymi výšivkami, pseudokimoná a samozrejme tenisky, k tomu kožené opasky, nejaké to umčo, plastové postavičky démonických žehnajúcich kňazov a zvodných bojovníčok.
    Veď hovorím, šiši.

    Zloba: handry sú kvalitné, ale fakt drahé.

    Maharishi Store, 2/3 Great Pulteney Street, Londýn

  19. V pätnástich som si myslela, že háemko predáva superelegantné handry, pretože môj nedovyvinutý zrak sa nedokázal zamerať na trčiace nitky a obsah polyesteru na visačke. Čím som staršia, tým som – proti svojej vôli – márnivejšia, nekvalitu zjastrím na sto honov. Francúzsku značku Comptoir des Cotonniers by som si nevšimla, keby ma neupozornil známy - má na pohľad také obyč tričká, vlnené svetríky, šaty a košele, klasické strihy, overené farby. Prvotriedne. Fuj, už som ako nejaká obézna grófka z detskej knižky. Zapriahnite tátoša a iďte mi po vlnené haleny z Comptoir des Cotonniers! Tie vyberané, znamenitej akosti.
    Štýlové.

    Comptoir des Cotonniers, napríklad Marylebone High Street 107-108, Londýn

  20. Tewa je vraj po hebrejsky príroda. Eli Kaikov myslel pri koncipovaní drobného café na ľudí, ktorí sa chcú poriadne najesť, ale radi by sa koncom mesiaca zmestili do gatí (teda to je to, na čo myslím, že myslel). Rozsiahle menu obsahuje dlhý rad jedál zo zdravých bio surovín, klíčky ani zrno však nenájdete. Výživné blízkovýchodné pokrmy a zopár moderných hitov ľahkého stravovania: lososový šalát, tekvičková polievka, citrónové rizoto. Moje naj: misa pre dvoch s humusom, pitou a inými dobrotami. Celozrnný chleba na požiadanie.

    Najsuper: veľké výkladové okná, vďaka ktorým ste aj vnútri, aj vonku (ako v tej rozprávke).

    Zloba: to, že Rakušáci sú ešte za opicami. Furt sa tu husto húli (aj cez obed!).

    Extra tip: ukradnite si zápalky, sú krásne trojhranné!

    Tewa 672, stánok 672 na Naschmarkte, Viedeň