Rss Feed
  1. Hamleys

    utorok 30. júna 2009

    Keďže ľuďom mladším ako trinásť rokov sa cielene vyhýbam, nepýtajte sa, ako som sa ocitla v Hamleys – ale pravda je, že som si úplne uletela. Trilión poschodí s plyšákmi, hrami od výmyslu sveta, autíčkami a čojaviemsčím sa dnešné deti zabávajú, a ako bonus desiatky zamestnancov, ktorí vám nalepia krikľavý príčesok, predvedú helikoptéru a namaľujú nechty a tvár. Vraj sem chodí aj kráľovná a vtedy to zavrú, aby mohla pokojne vyberať darčeky pre svoje vnúčatá a netere. Keby som mala šesť, dám za takú babku pravú ruku.
    Jasné, že ma ohromila veľkosť obchodu, ale čo sa naozaj zmocnilo mojej cynickej duše, boli old school Barbiny – s malou hubenkou a vyčesaným drdolom; podľa originálu zo šesťdesiatych rokov. Inak, vedeli ste, že Barbie sa dá kúpiť za sedem libier? Sedem libier?! Keď som bola malá, Barbie bola niečo ako Tag Heuer vykladaný briliantmi! Dnes si ju môže kúpiť aj roztopašný bezdomovec.

    Tip: čekujte na obrázku toho blbečka s bublifukmi. Hahaha!

    Hamleys, 188 - 196 Regent Street, Londýn

  2. Čistá a svieža, masívne obľúbená kaviareň s výborným jedlom a holandsky lemravým personálom. Jedno zo zázračných miest, ktoré sa so zotmením plynule premení na živý, bohémsky bar. Spoznáte podľa železných koruniek, pásikavej markízy a usmievavej zlatej mládeže.
    V lete terasu zaplnia desiatky opaľujúcich sa krásavcov, stojan pri dverách vás uspokojí výživným prísunom časákov, keď trebárs na niekoho čakáte. Šalát s kozím syrom je tu poľahky najlepší v meste. Pýtajte si chleba – po práve vám patrí, len servírky to občas skúšajú.

    Tip: poloha a popularita sa zasadili o nie úplne vývarovňové ceny (do 10 eur sa určite nenajete), ale nenechajte sa odradiť. S kvalitou idete na istotu.

    Café Het Paleis, Paleisstraat 16, Amsterdam

  3. Keby ma sem raz nevzala milovaná M., vôbec by som neverila, že v Londýne existuje takéto miesto. Bizarná je už samotná poloha St. Christopher’s – leží kolmo na mrzkú Oxford Street a hadí sa až k Marylebone.
    Vlieziete do nevábneho otvoru v lešení a ocitnete sa v kúzelnej uzučkej uličke s butikmi, obchodíkmi, kaviarňami a pôvabnou architektúrou, tak trochu pripomínajúcou moje predstavy o Londýne, kým som ho nevidela naživo. Vyskočené z pohľadnice.

    Tip: prezrite si obchodíky s oblečením – v starostlivo vyberanom tovare nájdete úplné poklady. Prejdite sa viackrát, nech vám neujde predajňa s voňavými kravinami, talianske lahôdky, cukríkový obchod a namakaná šperkáreň. Kaviarne na prekrásnom námestíčku sú od obeda úplne nereálne: stoja sa šóry aj na ministolček v rohu. Ak však budete mať šťastie, poseďte - vizuálnej krmy je dostatok. Úplne sa vám zmení pocit z Londýna.

    St. Christopher’s Place, metro Bond Street, Londýn

  4. Cornucopia

    piatok 26. júna 2009

    Túto zdravú vývarovňu nájdete na všetkých turistických weboch; notorická inštitúcia v srdci Dublinu už roky uspokojuje davy zdraviu oddaných stravníkov. Žiadne biele obrusy nečakajte – schmatnite tácku a ukážte prstom na niektoré z hrncov a mís, tety vám naložia a alou vybojovať stoličku! Teplé hlavné jedlá (12 eur, ako bonus dva druhy šalátov) sa obmieňajú denne, šťavy, čaje a zeleninové polievky sú prirodzené a čerstvé. Za 10 eur dostanete na tanier šesť šalátov podľa vlastného výberu – na škále od obyč listovo-zeleného až po výživný majonézovo-zemiakový – objavuje sa bulgur, tofu i daikon; takže ak nie ste zbehlí v bylinožrútskej hantírke, z možností sa môže trochu krútiť hlava. Jedlo nie je načančané ani prekorenené; Roh Hojnosti je café vhodné skôr na rýchly ľahký obed ako na michelinovské obžerstvo. Ideálne na sviežu rýchlovku s ukecanou spoločnosťou.

    Cornucopia, 19 Wicklow Street, Dublin

  5. All Saints

    štvrtok 25. júna 2009

    Všetko, všetko, všetko je v tomto obchode cool. Vždy keď prechádzam pomedzi regály, mrazí ma v chrbte. Temné a zvláštne, tak trochu japonský horor a tak trochu prehliadka najtalentovanejšieho študenta fashion designu, ktorý dostal voľnú ruku a slušný badžet. Šedá, čierna, podivné obrázky. Šatstvo, ktoré ožíva na tele do dramatickej podoby, vysiela beštiálnu silu a podmanivú dekadenciu. Chcem to všetko.

    Najsuper: šaty. Po kolená, asymetrické, vražedné.

    Zloba: strašne tento krám nenávidím za tie ceny. Ešte aj Versace má v lete zľavy, ale títo zlosyni skoro nikdy! Obyč tričká okolo štyridsať libier, šaty zriedka pod dvesto (ak je predsa len sale, tak aj za 55).


    All Saints Spitalfields; nemýliť si s trápnou dievčenskou kapelou! Pobočky v rôznych mestách Európy, najviac Británia. (Napríklad v Selfridges na Oxford street.
    )

  6. Ďalšie zjavenie na holandskej kulinárskej scéne: neformálny minipodnik servíruje prosté, sýte, lahodné jedlo ako od indonézskej mamičky. Slíže, ryža, kuracie satay, jahňacie satay, polievka. Žiadne zbytočné triky a namotávky, žiadne flitre a ohňostroje: len do ruky lyžica, pod zadok tvrdá stolička, na stôl odvážna porcia priamočiarej, uspokojujúcej výživy. Drobná kráska za barom si ma prižmúrene premeria: Netreba prílohu, to vám bude stačiť! Moje gado-gado za 7.50 zaliate hustou arašidovou omáčkou je božské.
    A stačí.

    Najsuper: ako to už býva, v najprozaickejších podnikoch je to najpoetickejšie jedlo: niečo krásne mi ostalo na podnebí ešte dve hodiny. Dá sa sedieť aj vonku, ak vám teda nevadí, že vám šľahá do ksichtu dážď. A je to v centre!

    Sie Joe, Gravenstraat 24-A, Amsterdam

  7. Milujem e & o. Milujem uvrieskaný bar plný (tesne predkoitálnej) cool mládeže, milujem tlmený jagot lichotivých svetiel, biele papierové obrusy aj bezchybnú obsluhu – od usmievavých odoberačiek kabátov až po fešákov s latino prízvukom a pochybnou tetovážou. Ale najviac milujem to žrádlo: veľké riasové kornúty, z ktorých lezie smažený pavúčí krab, presné rezy chladného surového tuniaka, jednohubkové balíčky, skrývajúce granátové zrniečka a čosi, čo sa psychedelicky rozplýva v ústach, rolky obalené sezamom a plné slastných dobrôt, limetová tempura. Vraj sem chodia celebrity, ale ja som žiadne nevidela. Oči nikdy neodlepím od taniera.

    Tip: e & o nie je lacný bufáč a ak chcete ochutnávať, pod 50 libier na hlavu sa nevojdete. Malý úskok to ale celé zjednoduší: dajte si trebárs porciu pad thai a zdieľajte nejaké predjedlo - a máte istotu, že vám ostane na taxíka domov.

    e & o, 14 Blenheim Crescent, Londýn (metro Ladbroke Grove)

  8. St. Stephen’s park

    streda 24. júna 2009

    Keď sa na konci shopoholickej Grafton street poriadne rozbehnete, môžete si to napikovať rovno do žaburinového jazierka v prekrásnom Svätoštefanskom parku. Ale smiete sa aj voľne prejsť pomedzi osviežujúcu zeleň, pobehať kamenné mostíky a pohodlné cestičky, posedieť s mládežou na briežku obsratom početným vtáctvom. Geniálny relax rovno v centre, pár krokov od prehusteného turistického uzla a smogovatých štvorprúdoviek. Altánky a lavičky nie sú jediným odpočívadlom - ak je pekne, leží sa rovno na exkluzívnej tráve. Najviac je tu študentov a mladučkých turistiek v šortkách, z plastových krabíc vyjedajú suši a čvirikajú. Po portugalsky.

    Najsuper: niektoré altánky sú kryté, takže aj ak sa obloha poíršti, môžete si priniesť obedár.

    Tip: vyhnite sa lákavo nazvanej lokálnej kaviarni Insomnia priamo pred hlavným vchodom – je to odporná, predražená, zlodejská sieť.


    St. Stephen’s park, centrum - juh, Dublin

  9. Nourish ma oslnil hneď po prekročení prahu jednej z pobočiek: hojnosť mojich favorizovaných značiek (Hauschka, Lavera, Trilogy, dokonca aj Burt’s Bees!), luxusné zdravé lahôdky, profi personál. A ešte jeden prekvapivý bonus: na rozdiel od ostatných bio-eko-green obchodov (ktoré sú buď hipisácky upachtené alebo zlodejsky, falošne nablýskané) je Nourish zvláštne príjemný, zásobený vecičkami kvalitnými a príťažlivými. Fakt výživný podnik; konečne som mala pocit, že aj keď nejem klobásy, zaslúžim si dobré, fajnové, ozajstné veci - a tu ich môžem dostať. A nemusím tŕpnuť, že si kupujem predraženú, iluzórnu maketu zdravia zatavenú do odpornej hmoty bez chuti. Neviem či mi rozumeno, ale ja som si jasná. Nourish rulez.

    Nourish, rôzne miesta v Dubline – napríklad centrálna 16 Wicklow Street

  10. Na dizajnhotely som vášnivo vysadená, odkedy som pobývala v pražskom kozmicky elegantnom Yasmine: farba pistácií, levitujúce lístie, metalické gule. Hotel Morgan na južnom (tom viac trendy) brehu Liffey vystrelil priamo do epicentra môjho vkusu: všade hrá hlasný ambient, do superluxusu čosi milo chýba, zariadenie si ulietava na nepotrebných serepetičkách a totálne nepraktických, ale krásnych detailoch: naša suita je napríklad celá snehovo biela, čo sa na prudkom dennom svetle mstí škrabancami a škvrnkami. Aspoň je tu živo a ľudsky. Čierne lustre a nebezpečne skosené fialové steny, cool kresielka a stoličky, výťah tapacírovaný kožou, personál nepokryte flirtuje a úplne neprofesionálne klebetí o miestnych obyvateľoch. Z južansky šarmantnej terasy vidím kus mesta a presklená stena do obývačky nelogicky hlása „DREAM“. Na stene snáď najväčšia plazma, akú som kedy videla a úplne šokujúco - wifi grátis.

    Najsuper: interiér izby je taký príjemný, že sa mi skoro až nechce trajdať po vonku. A kuchyňa s chladničkou, sporákom a umývačkou riadu síce nie je nevyhnutná, ale poteší.

    Morgan Hotel, 10 Fleet Street, Dublin

  11. Bar and Books Týnská

    pondelok 22. júna 2009

    Moje obsesia všetkým, čo je nereve na sto metrov východoeurópskosťou, je samozrejme trápne snobská a odporne nabubrelá, ale niekedy si nemôžem pomôcť. Bar and Books je kvalitný, civilizovaný a ne-česky kultivovaný podnik. Sviečky, červené steny a trochu tma na čítanie, koža na sedenie a tekuté klenoty na pitie. Od personálu cez koktejl menu po zásobu prvotriednych destilátov - bar by celkom kľudne mohol byť trebárs v Londýne, Berlíne alebo New Yorku.
    A veď aj je.

    (Ďalšie Bar and Books sa nachádzajú na newyorskej Hudson Street, Prvej a Lexington Avenue. Nová pobočka tiež v Prahe na Mánesovej! Zájdite, porovnajte. Ja som verná Týnskej.)

    Bar and Books, Týnská 19, Praha 1

  12. Beas-Dhaba

    štvrtok 18. júna 2009

    Keď vás v Prahe znudí Góvinda, nemusíte hneď chodiť do hogo-fogo indických podnikov, kde vás nehanebne oholia za štyri kúsky paníru. Drobný bufet Beas na Týnskej ulici má okrem super vegetariánskych kašičiek a fašírok ešte jeden extra bonus: outdoorovú terasu v príjemnom závetrí historického dvora. Centrálna poloha a študentské ceny sú logickou príčinou hadiacej sa šóry; čakanie je však vďaka mrštnej obsluhe minimálne.

    Beas–Dhaba, Týnská 1053, Praha 1

  13. Niekedy o sebe bolestivo pochybujem. Naposledy v lahôdkach s portugalskými špecialitami Casa Bocage – najskôr o svojom (nedomyslenom!) vegetariánskom presvedčení. Potom o záväzku k monogamii.
    Sexy klobásy všetkých farieb krvi a mladý počerný predavač hrozivo otriasli mojimi svetonázormi. A majú aj syry, konzervy s delikatesami, víno, keksíky a med. Odvážne som odkráčala s jedným levanduľovým a druhým eukalyptovým. Vzrušujúci obchod.

    Najsuper: ideálna predajňa tesne pred výjazdom na luxusný piknik. Keď je pekne, lavičky okolo kanálov poskytnú bezkonkurenčné kulinárske stanovištia.
    A choďte pozrieť toho chaloša.

    Casa Bocage, Haarlemmerstraat 111, Amsterdam

  14. Zo Star Ferry – kultivovaného bistra/jedálne hneď vedľa hudobného monštra Bimhuis - je podľa môjho skromného názoru jeden z najlepších výhľadov na čarovne vzdialený Amsterdam. Dosť nadštandardný vizuálny trip: lesklý reflexný Bimhuis je fascinujúca stavba, vyhladené parkety vedú až takmer do mora. Rýchlosť a profesionalita personálu pokrivkáva, no jemne exoticky zostavené menu je príjemné a keď sa drevená terasa zaleje slnkom, čas sa zastaví a vesmírom sa rozprestrie večnosť. Sedíte bok po boku s jazzovými hudobníkmi. Dajte si tmavý chlieb so zrelou goudou a dvojité preso.

    Star Ferry, Piet Heinkade 1, Amsterdam

  15. Havlíčkovy sady

    piatok 12. júna 2009

    Z veľkomestského hysáčenia (Praha je špinavé, hlučné a energeticky zlodejské mesto) som zrazu úplne samovoľne prepla do meditatívneho módu. Stačilo prekročiť pôvabnú svetlodrevenú bránu do Havlíčkových sadov na Pražských Vinohradoch. Medzi pohodlnými chodníkmi tróni ladný prsník kopca ovenčený viničom, na vrchole prekrásny altánok s reštauráciou-vinárňou. Sú tu aj umelé jaskyne, novorenesančná vila so smiešnymi obrázkami na priečelí a dve detské ihriská. Mňa ale dostalo najmä kúzlo starodávneho parku (sady sa narodili v roku 1871!) a kultivovanosť aktuálnej láskyplnej starostlivosti. Stodvadsať druhov obyčajných aj exotických drevín láka zapálených biológov, strmé, upravené chodníky zaťatých cyklistov a vo voňavom poraste sa iste pohodlne ukryje aj kdejaký úchyl.
    Nádhera.

    Tip na slepo: keby vám vyhladlo, v tesnej blízkosti (Mexická 581/7) sa nachádza reštaurácia Osteria da Clara, ktorá má hrozivo dobrú povesť. Neskúšala som, zájdite a dajte vedieť!

    Havlíčkovy sady, Praha - Vinohrady

  16. Mensocks

    sobota 6. júna 2009

    Môj muž dovliekol domov nádherné cyklámenovo-oranžové ponožky, bezchybne hladké, s decentným leskom. Nové, ešte s visačkou. Vypátrala som zdroj a šla obzrieť.
    Mensocks je holandská firma, ktorá produkuje vysokokvalitné pánske ponožky – v rôznych funky farbách, v niekoľkých akostiach. Kašmír, hodváb, ovčia vlna, bavlna. Ponožky sú chytľavo vystavené na prehľadnom nástennom displeji, tmavé pre tých konzervatívnejších, trhlé odtiene pre nás ostatných. Poteší najmä zjavná prvotriedna kvalita a poriadna dĺžka - takmer až pod koleno. Keď som sa múdro pýtala, či spoločnosť plánuje rozšíriť ponuku o tovar pre baby, slečna ma rutinne odrovnala: Dámske ponožky? Veď choďte do H&M, nie?
    Ha! Svätá pravda.

    Tip: ak si vaše chodidlá zaslúžia naozaj luxus, pripravte si takmer 80 eur; najlacnejší športový pár stojí len niečo pod sedem.

    Mensocks, Runstraat 6, Amsterdam

  17. FM4

    piatok 5. júna 2009

    Zatiaľ som nenašla lepšie rádio. (Prepáč, Veronka.) Okrem toho, že milujem germánsky hip-hop, správy sú na FM4 najčastejšie v angličtine, občas Dojč a sem-tam Fransé, moderátori sú tiež zväčša anglicky hovoriaci. Hrajú všetko mimo hlavného prúdu: electronicu, hip-hop, (našťastie len niekedy) metal a rôzne zašumené, kostrbaté rockové kapely. Organizujú koncerty, tanečné parties a iné akcie a sú divoko undergroundoví a cool.
    FM4 je dosť výrazne kult (ako bol Ragtime) – v hustých strapcoch okolo neho visia groupies oboch pohlaví, postavičky v kapsáčoch, s briadkami a odznakmi na aktovečkách. Ženy bez briadok! Počúvam online; vymoženosť dnešnej doby.
    Stotri celá osem, bejby...

    FM4, http://fm4.orf.at, frekvencia 103,8 (dobre hrá len v Petržalke, za mostom už chrapčí)

  18. Univerzálna všeľudská skúsenosť: po dvoch týždňoch odpornej laryngitídy sa konečne prvýkrát poriadne vysmrkáte a zrazu sa môžete normálne nadýchnuť. Aleluja! Rovnakú emóciu mi priniesla prechádzka pekinským Zongšan parkom, umiestnenom medzi Zakázaným mestom a námestím Tiananmen. Vlastne mi to tak trochu zachránilo život.
    Tak dlho sme boli obkolesení všeprenikajúcim lepkavým smogom, hlukom, chaotickým pohybom a pachom komunizmu, ktorý presakuje aj papundeklovou maškarádou imitujúcou západný konzumný svet, že som úplne zabudla, ako extaticky môže znieť ticho. Nevynechajte krehko pokojné miesto ďaleko od ponurej šedi Pekingu, od strašidelného davu a šialenej premávky, sú tam lavičky a mierna rieka a skoro nikto. Altánky s pagodami a prítulné, lenivé mačky robia zo Zongšanu raj na zemi.
    Vstupné je bizarne nízke.

    Zloba: neuveriteľné hajzle. Fujtajxl.

    Zongšan park, hneď za hlavnou bránou do Zakázaného mesta (dajte sa doľava), Peking, Čína

  19. Schuim

    štvrtok 4. júna 2009

    Fascinujúce miesto. Zatiaľ mi každý lokálny človek oznámil, že práve tu je už roky štamgastom. Hlučný a sebastredný personál nevadí, lebo je tu aj tak samoobsluha, musíte si ísť objednať k pultu. Umelecká atmosféra, staručký podnik dýcha spomienkami tisícov prežúrovaných nocí, steny krásne presiaknuté starým, dobrým dymom. Po večeroch je tu živé a narvané, cez deň sú farebné kresielka k vašim službám, pripravené matersky podržať vaše telo, príjemne vypchaté náramnými sendvičmi a šalátmi. Jedlo je robené s energickou láskou! Obedové menu sa mení, hlavné chody do desať eur (chleby so všeličím okolo šesť).

    Najsuper: lampy! A to, že Schuim sa skrýva pár metrov od Damu, blízkosť vzdelávacích inštitúcií zabezpečuje plynulý prúd okoloidúcich sviežich, neodolateľných, fešných, sexy študentov. Aj študentiek! Sadnite von na funusácke stoličky, kukajte.

    Café Schuim, Spuistraat 189, Amsterdam

  20. Sto bodov za interiér ázijského šopu Tampopo – vykachličkovaná kúpeľňa psychiatrickej kliniky, samozrejme bez bláznov, zato plná výrobkov z najrôznejších kútov Ázie, s prevážením fokusu smerom k Číne – Japonsku – Kórei, dosť Indie, kde tu Stredný Východ plus povinná komerčná tex-mex zásoba. Žiadny páchnuci ošuntelý krámik – pekne blýskavé delikatesy, mrazené krevety, nakladaná okra, ryža s vôňou jazmínu. Ceny úplne oukej. Čosi, čo som ešte nevidela - atypický samoobslužný polievkový a čajový bar, kde si zalejete instantný hrnček horúcou vodou. A čuduj sa svete – tiež lavička na sedenie s výhľadom na plechovky a sáčky s jedlom, keby vás široký výber znavil. Odnášam si slané pražené banánové čipsy a zastrájam sa na korenie, štipľavé omáčky a hypnotické krabičky s komplet suši večerou.

    Tampopo, Haarlemmerdijk 168, Amsterdam

  21. Volá sa to lososový sendvič, vyzerá to ako lososový sendvič, ešte to aj vonia ako lososový sendvič, ale chutí to ako trojitý orgazmus. Flámsky Chlebodom nájdete na nete v rôznych turistických odporúčaniach – a žiadne slová nepopíšu zážitok, ktorý vám táto napohľad tuctová pekárňo-kaviareň pripraví. Atmosféra fakt ľahko popletie, pretože dlhý svetlý slíž miestnosti s takmer fastfoodovým sedením pôsobí ako nejaká blbá bagetáreň na letisku. V menu chleby hrozienkové, páperovo biele i celozrnné, s rôznymi šunkami, makrelou, tuniakovým šalátom alebo lososom, starý aj kozí syr, pečená zelenina, med. Smejte sa pod fúz, lebo už viete: sendviče, mafiny, šišky aj quiches (kvišky?) sú tu ako manna nebeská.

    Najsuper: neskrblia na obložení sendvičov. Nie je nič horšie ako suchý chleba s biednou vrstvou nátierky!

    Zloba: otvorené je len do pol siedmej večer, nedeľa zavreté.

    Vlaamsch broodhuys: Haarlemmerstraat 108 a ďalšie lokality (pozrite tu: www.vlaamschbroodhuys.nl), Amsterdam

  22. Regent’s park

    streda 3. júna 2009

    Neviem čo sa to so mnou stalo, ale začala som chodiť do parkov. Nie každý deň, len občas! Dosť rozdiel, keď si uvedomím, že všetkému, čo nevyrobil človek (alebo robot) som sa vášnivo vyhýbala už od svojich pubertálnych pankáčskych čias. (Pomedzi to jeden traumatizujúci pochod slovenskorajskou Suchou Belou, ale o tom inokedy.) Londýnsky Regent’s park je úplne obyčajná, typicky britsky civilizovaná záhrada s fontánkami, zákutiami a kvietkami, žiadny lavičkový houmlesák v dohľade. Sú tam kaviarne, veľké trávniky, vtáci, ježkovia a 400 druhov ruží. Úplne ma však dostali mládežnícke tlupy s piknikovými košmi a fakt, že v 166-hektárovej rozložitosti parku sa lavička ujde každému. Po pár dňoch v meste oceňujem odstrihnutú oázu, kam nedoľahne žiadny hnusný smog či hluk.
    Fuj, starnem.

    Najsuper: veselá, živá atmosféra! Klobúk dole pred Anglánmi a ich odvahou vyraziť do prírody s prútenými košíkmi a jedlom. S tým ich počasím – čistí hrdinovia.

    Regent’s park, Londýn