Rss Feed
  1. Tri-Štyri

    sobota 25. júla 2009

    Jedna z najpríjemnejších kaviarní, aké som v Bratislave postretla, s veľkým, diagonálne loženým stolom, večernými sviečkami a maličkou exteriérovou fajčiarňou na stojáka. Často je tu prázdno, čo je na jednu stranu škoda, lebo prázdne podniky nezvyknú vydržať večne, na druhú stranu to poskytuje intímne privátno, napríklad na rande s pekným chlapcom. Záchody sú za tajnými dverami ukrytými v knižnici a kockovaný bar nalieva všetko nealko, po ktorom túžim.
    (Po alku netúžim už dávno.)

    Tri-Štyri, Palisády 34, Bratislava

  2. Machka

    štvrtok 23. júla 2009

    Ešte donedávna som ani netušila o existencii tejto – vraj pôvodom tureckej – značky, dnes ju bez váhania vymenujem medzi top ten. Pozrite stránku, ale vedzte, že naživo a na omak sú tie šatičky úplne nadpozemské. Krásne a precízne šité, niečo aristokraticky bohémske a niečo rafinovane uhladené, keby som mohla, kúpim si to všetko. Aj femínne, aj trochu trafené a dievčensky rozmarné. A sranda – v logu je fakt hlava mačky!

    Najsuper: naozaj bezchybná kvalita a neošúchaný dizajn, v podivných detailoch si to raziaci svojím vlastným antimódnym protiprúdom. Jackie O vstala z hrobu. Hurá!

    Machka, napríklad londýnsky Westfield (písala som o ňom nedávno)

  3. Primerané množstvo encyklopédií, kníh o umení a zbierky írskej lyrickej prózy. Obrázková bichla „Všetko o letiskách“. Nové, staré, legendárne. Klasika a veľa detských. Kníhkupectvo Winding Stair patrí medzi ustanovizne, do ktorých treba vojsť s čistou hlavou, bez konkrétnych predstáv. Žiadny supermoderný megastór, žiadne DVDčka ani nálepky„dve za cenu troch“. Len poctivý, statočne a s láskou obhospodarovaný antikvariát. Taký, aké u nás nevydržia.
    A starčekovské kreslá, aby sme si mohli overiť, že nekupujeme nejakú koninu, plus nežná zatuchlina, čo pripomína dospievanie, ktoré by som rada mala. Keby sa to dalo.

    The Winding Stair, Ormond Quay 40

  4. Chop’d

    pondelok 20. júla 2009

    Ešte lepšie ako Tossed? Asi áno. Zdá sa, že o niečo viac surovín na výber, zázračne nižšia cena (komplet obed vyjde na radostných 5,50). A najmä jednoduchší spôsob zadávania objednávok, ktorý nepodporuje zdĺhavé špekulácie – patrí vám zelený základ, tri basic plnky plus jedna špeciálna. Posýpka, dresing, dovidenia. Ak nepotrebujete papierovú tašku, dostanete jednu základnú plnku ako bonus! Staff neškudlí, pekne vám naložia. Rozmerný chladiaci pult skladuje niekoľko druhov hotových šalátov, ktoré sú prekvapivo kreatívne vymyslené. Mladí sakáči prichádzajú s dlhými zoznamami s úchylne podrobnými objednávkami, asi zozbieranými z celej kancelárie. Aby ste nemuseli stáť v rade (ktorá sa našťastie pohybuje extrémne rýchlo), môžete si šalát objednať vopred mejlom. Veľmo chutné.

    Zloba: zatvorili mi rovno pred nosom, večera sa nepodáva! Niektoré pobočky do 6, iné len do 4 poobede.

    Chop’d, rôzne miesta Londýna, napríklad aj Spitalfields Market alebo St. Pancras.

  5. Úprimne? Som trochu nasratá, že som bola pri návšteve tohto butiku v mysticko-éterickej nálade a nekúpila som si nič. Ťapa! Majú šaty, tričká a bundičky v ľahkom, sexy street štýle, navrhované mladými (pre mňa neznámymi) dizajnérmi. Pre dámy aj pre pánov. Ak som to správne pochopila, vystavené kúsky sú také lacné, lebo sú to vzorky, ktoré boli použité na prehliadkach, alebo možno niečo ako „ukážkové modely“, na ktorých návrhári demonštrujú svoj kumšt. Tak či tak, je to náramne šik, výtečná kvalita, závisť bratislavského obyvateľstva zaručená.

    Najsuper: ak môžem mať originálny dizajn za ceny CéÁčka, váham len v prípade, že som totálny pablb. Ach jo.

    Savage, 2 Bloom's Lane, Quartier Bloom, Lower Ormond Quay, Dublin

  6. Je niečo zúfalo nudné na londýnskych reštauráciách v strednom prúde, tej kŕčovitej snahe pôsobiť ako vaša vidiecka veranda, s ikeácky dreveným nábytkom a príliš červenými alebo akútne tyrkysovými stenami. Všetko stojí 16 libier, obsahuje to oranžovú šošovicu a mesclun (krycí názov pre tenké zelené nitky, pôvodne dekoračný prvok svadobných kytíc), personál je oblečený v strašne chutných bielych rovnošatách s kuchárskymi čiapočkami a všetko stojí 16 libier. Či to už som spomínala?!
    J Sheekey je... iná. I keď aj tu sa dočkáte anglánskej kašírovanej srdečnosti, J Sheekey je čisté potešenie; od tabuľkových skiel, cez ktoré hmlisto presvitá obyčajný svet, biele obrusy a stoly tak natesno, že radšej preložíte nohy cez seba, ako by ste sa mali driapať na záchod, ustrice také svieže, že na tanieri ešte naposledy vydýchnu, personál dôstojný ako svorka afgánskych chrtov. Zvonka vyzerá Sheekey ako séria prerastených telefónnych búdok a okrem ustricového baru je známa aj tým, že sem chodia herci a herkyne z okolitých divadiel. Bol by hriech nedať si niečo rybacie, ale na čokoľvek v menu ukážete, prinesú vzorové, dokonalé, v bezchybnom prevedení z ríše Platónových kulinárskych ideí. Mušle, kraby, kaviár. Len sa nezakvickajte, schytáte pohoršené pohľady prítomných aristokratov. Boží!

    J Sheekey, 28-32 St. Martin's Court, Londýn

  7. Foyles

    streda 15. júla 2009

    Foyles je – čo do počtu skladovaných kníh – najväčšie kníhkupectvo v Európe. Vo svojej päťposchodovej vlajkovej lodi na Charing Cross ponúka úplne všetko, čo vám skrsne v literárne lačnej hlave. A navyše vzdelaný personál (čo je, pravdupovediac, vlastne trochu urážlivé, lebo obyčajný predavač tu vie o knihách omnoho viac ako ja). Nikdy som ešte nevyšla na poschodie, lebo na prízemí majú všetko, čo potrebujem: cestopisy a hafo beletrie. Pri pokladni poklad: miniatúrne knižky s radami pre manžela a manželku z roku 1913 - poštíte sa od smiechu, a ešte sú aj múdre ako Šalamún. A skvelé poviedkové zbierky (prispeli napríklad Mark Haddon, Jeanette Winterson, Marina Lewycka) len za päťku, lebo sú charitatívne. Prelistujte nové vydanie Millerovej Čiernej jari. Červenala som sa aj za ušami.

    Najsuper: otvorené do deviatej večer!

    Foyles, 113-119 Charing Cross Road, Londýn

  8. Zadržte dych a vojdite do skladovitého priestoru zaplneného pachmi, ryžou, malými zákazníkmi. Ťahajte rovnú čiaru úplne dozadu, kde stojí zdroj ťažkých vôní a horúcej pary. Ukážte prstom na niekoľko misiek (obyč ryža, pražená ryža s vajíčkom, bravčové a kuracie s omáčkami, štipľavé maglajzy, trasľavé tofu) a švihajte von. Celé vás to stojí sedem eur a je to DO-KO-NA-LÉ.

    Tip: ak máte šajnu o ázijských potravinách, v Emporiu nájdete pravdepodobne úplne všetko, čo potrebujete na svoj home made tom yam.

    Oriental Emporium, Upper Abbey Street, Dublin (priamo na zastávke električky)

  9. Vapiano

    utorok 14. júla 2009

    Niektoré veci vyzerajú príliš jednoducho na to, aby mohli byť dobré. A predsa! Nad Vapianom som prvých desať minút snobsky mraštila čelo – továrensky nekonečný priestor, gýčové akožetalianske „fresky“, výrazne bufetoidne pôsobiace menu, na všetko sa stoja šóry a k stolu si to nesiete na plechovej tácke sami. Cestoviny, šaláty, pizza, bagetky, ciabbatky. Rovno pod nosom kvetináče s čerstvou bazalkou, ktorú si môžete namrviť do taniera. Roztopila som sa po prvom súste a ak budem v týchto končinách, bez váhania skočím na friškú večeru. Žiadne ohňostroje či gordonramseyovská sláva, ale dobré, vyvážené a priateľsky nacenené. Drevorubačské porcie obšťastňujú moje nízke hamižné jadro.

    Vapiano, Oosterdokskade 145, Amsterdam

  10. Niekedy nemám vzrušujúce rande a nikto ma nepozýva na opulentný obed v michelinovskej bieloobrusnej reštike. Vlastne dosť často. Takže som sa naučila o seba postarať a ďakujem nebesám za inštitúcie ako je Kokoro – jeden pult na stojáka, jednoduché, priamočiare suši v krabičkách, v miniploskačke sójová omáčka, nakladaný zázvor čerstvý a ostrý ako mačeta. Osem eur. Beriem so sebou, usadám medzi ostatných nešťastníkov na brehu Liffey.
    Raj.

    Kokoro, Lower Liffey Street 19, Dublin

  11. Pridávam sa k zástupom fanatikov, ktorí vyhlasujú Schody za najlepšiu reštauráciu v Dubline. Tradičné írske jedlo s moderným šmrncom - zemiakové placky s pestom a kozím syrom, zubáč v krémovej omáčke, tučné krevety v jemnej chrenovej majonéze a krehký, aromatický sódový chlieb. Nálada a interiér francúzskeho bistra, pozorný staff v rozkošných uniformách zbystrí, keď vytiahnem foťák, vo finále mi ochotne prinesú menu v čananej obálke a celú ma olepia širokými úsmevmi. Je možné, že sme dostali lepšie zaobchádzanie, lebo sa tvárime ako Reštaurační Kritici? Nie je. Na to je Winding Stair príliš cool.

    Najsuper: jedlo. Nadprirodzené.

    Tip: kríza prikvačila a cez obed sú v ponuke veľmi výhodné obedové jedlá. Využite, večer sa ceny opäť vyšvihnú!


    The Winding Stair, Ormond Quay 40

  12. Názov pochopiteľne môže miasť, ale Juice nie je stánok so šťavami. Ani predajňa s mixérmi. Radostná, zľahka gay kaviareň s vegetariánskym jedlom, ktoré je jednoduché, výživné, v pomere cena / kvalita úplne spravodlivé. Vzadu romantickejšia reštauračná časť, pri vchode mladistvé café, z reprákov hučí eighties pop. Bláznivo široká ponuka mi trochu motá hlavu, celý proces uľahčuje výhodné obedové kombo predjedlo-hlavné-dezertík, v ktorom si môžete prefíkanou špekuláciou zavariť aj na poriadnu bolesť brucha. Niektoré chody sú síce vege, lenže nutrične veru mohutné.

    Najsuper: ľahkosť a nenásilnosť celého zážitku: vzdušný interiér, bystrí študáci, superrýchla príprava. V sviežej otočke som vonku za dvadsaťpäť minút.

    Juice, South Great Georges Street 73-83, Dublin

  13. The China Club

    piatok 10. júla 2009

    Vstup do elitných priestorov legendárneho China Clubu je utajený pred zrakom plebsu za nenápadnými dverami zozadu Bank of China. Ošuntelý výťah nás vyviezol do útrob betónového monštra. Privítali nás ako starých známych.
    Rozľahlé privátne kráľovstvo je vybavené exkluzívnym barom a reštauráciou, impozantnou knižnicou plnou literárnych klenotov, steny sú husto obložené vzácnymi obrazmi. Štýlové zariadenie sa nesie v duchu britskej koloniálnej estetiky tridsiatych a štyridsiatych rokov. V diskrétnom salóniku dôstojne stojí rozložitý Bösendorfer, jedno z poschodí je vyhradené výlučne na nóbl bankety a recepcie. Kam len pozriete, žiari naleštený kus ružového dreva, plyšový tapacírung, puntičkársky vyšívané závesy a vzácne sošky. Z terasy jeden z najúchvatnejších pohľadov na mesto.
    Trochu som zľavila zo svojich súdružských názorov. Niekedy je hrozne príjemné byť si rovnejší.

    Najsuper: ocitnúť sa v Číne na takomto mieste je čistá dekadencia. Nezabudnuteľné.

    The China Club, zadný vchod Bank of China, Hong-Kong. Na stránke nájdete podmienky získania členstva.

  14. Natrafila som na túto rozkošnú gýčovú tržnicu náhodou – romanticky historická budova plná čačiek-mačiek od secondhandového oblečenia cez mince pre zberateľov až po diela mladých japonských návrhárov, lacné DVD-čka, raritné vína, niekoľko miniatúrnych kaviarničiek a jedální natrieskaných informovanými miestnymi, ktorí sa tlačia sendvičmi - vraj najlepšími v meste. Na jednom konci populárne Simon’s café, v strede tržnice barovými stoličkami obložený krámik so zákuskami, pri ktorom sústredene konzumujú svoje úlovky orgasticky naladené dámy. Dá sa tu stráviť popoludnie.

    George Street Arcade, South Great Georges Street, Dublin

  15. Už dávno som sa tak nezamilovala do obchodu! Ako fanúšik londýnskej Liberty a milánskeho Corso Como som čaru dublinského obchoďáku prepadla až po uši – kravinky v chorých dizajnoch, diárčoky, hrnčeky, bytové dekorácie, gumáky aj bižu a šaty, ktoré prudko zobudili príšeru mamonu, tíško spiacu na dne duše. Celé poschodie pre mužov (s hodinkami aj manžetovými gombíkmi), ďalšie pre deti a pod strechou obedové bistro. V podzemí lahôdky voňavé, slané, sladké, kyslé, čerstvé, zavárané. Ceny sú očakávateľne nastavené: chceš cool veci, tak plať.

    Tip: okrem obligátneho pivného krígľa a plyšového štvorlístka prineste rodine niečo z Avocy. Budú sa tešiť.

    Avoca, Suffolk Street 11-13, Dublin

  16. Saba

    pondelok 6. júla 2009

    Moje pátranie po najlepšom pad thai na Zemeguli pokračuje, medzizastávka v Dubline bola však nesmierne užitočná. Miestna hip reštaurácia s energickými večernými vibráciami, ležérne vymódenými stravníkmi a friškým personálom naplnila všetky dôležité kolónky. Mám rada podniky, ktoré si potrpia na dobrý bar, v Sabe je ešte o triedu elegantnejší ako jedálna časť, plný švihákov v oblekoch. Saba je nenadarmo ovenčená mnohými oceneniami a u mňa má body naviac za rýchlosť: ešte som ani necucla z minerálky a jedlo je na stole! Pad thai fajnové.

    Saba, Clarendon Street 26-28, Dublin

  17. Tossed

    nedeľa 5. júla 2009

    Brilantný projekt, bezchybná exekúcia: Tossed je šalátový bar, o akom som ticho snívala už dávno. Obyčajný čistý bufet s táckami a raketovo postupujúcou šórou, hladní úradníci mi agresívne dychčia na chrbát, aby som si konečne vybrala! Ťažko to; pult je plný parmezánu olív mozzarelly kapár tuniaka čedaru hummusu orieškov prosciutta hrozna papriky semienok falafelu kreviet hrášku brusníc arašidov tekvice avokáda fazuliek uhoriek hrozienok cibuliek a ďalších milión vecí. Dohromady to vyrobí štedrú misu, vyváľa sa to v dresingu a stojí to málo peňazí. Dostali ma.

    Najsuper: ak ste zažili bežný šalátový bar s okoralými rajčinami a nažltnutou majonézou, pripravte sa na prevratný zážitok.

    Tossed, na kľúčových miestach Londýna (napríklad Tottenham Court Road alebo už spomínané Westfield Shopping centrum)
    www.tosseduk.com

  18. Meganákupný kolos disponuje všetkým, čo potrebujem: známe lacné odevné brandy, primerané množstvo môjmu srdcu milých (Desigual, G-Star, Fossil, All Saints, nostalgická turecká Machka so šatami z neba). Plus celé krídlo luxusných butikov. Dior, Gucci, Ferraganmo, Versace, nádherné sexy prádlo Myla. Apple Store na slintanie (strašne chcem ten Air – držali ste to v ruke?!), veľký bufetový food court, ligotavé reštaurácie, supermarkety a voňavečky a Stárbaks a cez dve poschodia Nike, odkiaľ mám nové bežecké tendy.

    Westfield London, metro Sheperd’s Bush, Londýn

  19. Times Square

    štvrtok 2. júla 2009

    Na Times Square spomínam s ľahkou bolesťou v oblasti srdečnej. Nemám na mysli ten hanebne malý fliačik asfaltu vo Veľkom jablku, ale dôstojné nákupné monštrum v Hong Kongu, návšteva ktorého na mne zanechala trvalé následky. Jedna jeho veža má 39 a druhá 46 poschodí; taký ázijský drobček. Shopping centrum okupuje len prvých pár, ale to bohate stačí.
    Každé poschodie megabudovy je vyhradené nejakému druhu tovaru, krátka jazda eskalátormi vás prenesie od luxusných handier k street oblečeniu, cez topánky a vybavenie na cestovanie až k bláznivej domácej elektronike (ak ste ešte nevideli ázijský obchod s elektrohračkami, máte sa na čo tešiť). V podzemí bohovský suši bar, o niečo vyššie veľká predajňa so západniarskym žrádlom. Vražedná honkongská klimatizácia vás vymrazí na kosť, pravdepodobne si to však v nákupnej horúčke nestihnete všimnúť. Strašidelné miesto.

    Tip: hľadajte stojany veľkosti bankomatu - je to internet zadarmo.

    Najsuper: kto videl môj fešný mobilček zakúpený v Times Square, ten vie. Vyzerá ako vysávač!


    Times Square Shopping Centre, Causeway Bay, Hong Kong

  20. „To je hroznééééé,“ kňourala jednohlasne moja rozmaznaná spoločnosť, „takto to vôbec nemá byť!“ Čím dlhšie sme v podniku sedeli, tým viac sa mi tam páčilo. Predovšetkým preto, že mám rada divnosť vo všetkých podobách a 69 Colebrooke Row je všetko, len nie tuctový bar. Okná sú zatemnené ako na skrachovanej predajni, nepohodlné stoličky sa hrčia okolo prinízkych stolíkov, takže sedíte ako v čakárni u zubára. Pri stene komfortná trofej – červené sofa, na ktorom pohadzuje lokňami miestna sexica. Najviac energie sa však točí okolo dokonalého barového pultu: elegantne nahodený chlapík bystro servíruje koktejly z mixologického labáku nad našimi hlavami, páni sa múdro tvária, nosy zaborené v krehkom skle. Majiteľom je Tony Conigliari, moc pekný a šarmantný (nehovorte môjmu frajerovi), ktorý sa nám príkladne venuje. V lístku požehnane vodkových a šampanských koktejlov, klasika vyhotovená na žiadosť.

    Najsuper: hudba. Konečne bar, ktorý sa nesnaží pretláčať populárny model ticha v hrobke. Jazzové a funky vypaľovačky, pekne na plné gule.

    69 Colebrooke Row, 69 Colebrooke Row, Londýn - Islington